Zhubný melanóm se môže objaviť na povrchu oka, v oblasti viečok, spojiviek, ale aj vo vnútri oka. Na povrchu oka je viditeľný pomerne rýchlo, ale ak vyrastá v oblasti sietnice, môže trvať aj roky, než ho lekári diagnostikujú. Nádor môže pomerne dlho rásť dlho bez povšimutia. Aj preto je také dôležité, aby ľudia chodili na pravidelné kontroly ku očnému lekárovi, nielen na „odmeranie dioptrií“ do očnej optiky. Ľudia po štyridsiatke by si mali nechať raz do roka skontrolovať očné pozadie.
Výskyt uveálneho melanómu je zriedkavý, približne 5 až 7 prípadov na milión obyvateľov ročne. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov a častejší je jeho výskyt u osôb so svetlou pokožkou a svetlými dúhovkami (modrými, zelenými). Príčina vzniku nie je úplne známa, hoci určitú úlohu by mohli zohrať aj genetické faktory, vystavenie sa UV žiareniu a podobne.
Očný melanóm vzniká z pigmentových buniek melanocytov. Uvea, stredná vrstva oka, pozostáva z troch častí – dúhovky (to je tá farebná časť oka, ktorú vnímame ako „farbu oka“), riasnatého telieska a cievovky. Tento nádor sa najčastejšie vyvíja práve v cievovke, čo je vrstva medzi sietnicou a bielkom, ktorá obsahuje hustú sieť krvných ciev. Je bohato pigmentovaná, aby absorbovala rozptýlené svetlo a zabránila jeho odrazom v oku – čo pomáha udržiavať ostré videnie.

Uveálny melanóm v štádiu tzv. pokojného oka nevyvoláva prakticky žiadne príznaky. Niekedy sa zistí náhodne z dôvodu iných príčin. Medzi symptómy môžu patriť rozmazané videnie, výpadky v zornom poli, svetelné záblesky, plávajúce škvrny alebo v niektorých prípadoch aj bolesť. Pacient spozornie najmä pri komplikáciách, ako je sekundárny glaukóm (bolesť v oku záchvatovitého charakteru), opuch rohovky a podobne. V prípade postihnutia predných častí oka (napr. dúhovky) môže byť nádor dokonca viditeľný voľným okom ako tmavý útvar.
Diagnostika uveálneho melanómu je pomerne obtiažnou oblasťou oftalmoonkológie. Biopsia (odber vzorky nádoru) sa robí zriedka, pre riziko šírenia nádoru, hoci v histologických laboratóriách onkoústavov majú skúsenosti aj s vyšetrovaním takýchto vzoriek, obyčajne však už ide o pacientov s metastázami. Liečba závisí od veľkosti, lokalizácie a pokročilosti nádoru. Pri menších nádoroch sa uprednostňuje zachovanie oka a zraku – najmä prostredníctvom rádioterapie. Iné možnosti zahŕňajú laserové ošetrenie. Pri väčších alebo agresívnych nádoroch môže byť nevyhnutné chirurgické odstránenie celého oka.

Prognóza pacienta závisí najmä od veľkosti nádoru, od genetických mutácií a od prítomnosti metastáz. Približne u polovice pacientov vzniknú metastázy, najčastejšie do pečene, často aj roky po liečbe primárneho (prvotného) nádoru. Podľa odborného článku o uveálnom melanóme môžu metastázy vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu ochorenia. Prežitie pri metastatickom ochorení je obmedzené, keďže možnosti celkovej, systémovej liečby, zatiaľ nie sú dostatočné. Tradičná chemoterapia má nízku účinnosť. V posledných rokoch sa skúmajú cielené lieky a imunoterapia. V pražskej nemocnici Na Homolce operujú nádory oka s pomocou gamanoža. „Prečo melanóm v oku vznikne, to sa presne nevie. Dôležitú úlohu zohráva genetika. Očné melanómy rastú veľmi pomaly a vyrastajú z pehy,“ tvrdí MUDr. Ladislav Nováček v rozhovore TU. „Od troch do siedmich percent populácie má v oku nejakú pehu. To však nič neznamená. Na tele máme pehy a znamienka, ale neznamená to, že musíme mať aj nádor.“

„Uveálny melanóm je mimoriadne zhubný. Väčšina takýchto tumorov, ak má ochorenie takýto zhubný a prudký priebeh, má nejaký genetický podklad,“ povedal nám náš kontakt, ktorý ponecháme v anonymite. Otázkou ostáva, čo môžeme urobiť v rámci prevencie tejto diagnózy, ktorá je na rozdiel od rakoviny kože veľmi raritná. Ide o zriedkavý, ale vážny typ nádoru. Dôkazy o vplyve UV žiarenia na vznik uveálneho melanómu nie sú také jednoznačné ako pri kožnom melanóme. U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia (napr. mutácie v génoch BAP1), ktorá zvyšuje riziko vzniku uveálneho melanómu.
V každom prípade sa v rámci prevencie nádorov oka odporúča:
1. Ochrana pred UV žiarením
- Nosiť kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom (UVA aj UVB).
- Vyhýbať sa dlhodobému vystaveniu priamemu slnku, najmä počas poludnia.
- Používať klobúky so širokým okrajom, ktoré tienia oči.
2. Očné kontroly
- Pravidelné vyšetrenia u očného lekára – najmä u ľudí s vyšším rizikom (svetlé oči, svetlá pokožka, genetická predispozícia).
- Včasné odhalenie pigmentových zmien v oku môže viesť k rýchlejšej diagnostike a liečbe.
3. Genetické a rodinné riziko
- U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia (napr. mutácie v génoch BAP1), ktorá zvyšuje riziko vzniku uveálneho melanómu.
- Ak sa v rodine vyskytli prípady melanómu (kožného alebo očného), je vhodné sa o rizikách poradiť s lekárom alebo genetickým poradcom.
4. Sledovanie pigmentových útvarov v oku
- Vrodené pigmentové lézie (napr. névy v dúhovke alebo cievovke) môžu byť rizikové.
- Očný lekár ich pravidelne sleduje pomocou fotografickej dokumentácie a zobrazenia ultrazvukom.
5. Vyhýbanie sa rizikovým chemikáliám
- Hoci sú dôkazy obmedzené, niektoré štúdie naznačujú súvislosť s vystavením sa určitým chemikáliám (napr. priemyselným farbivám alebo pesticídom).