Poukázala na to nová štúdia publikovaná v časopise The Journal of Pain. Ide o prvý výskum svojho druhu, ktorý sa pýta ľudí so skúsenosťami s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta – v niektorých prípadoch trvajúcou takmer 40 rokov – na úlohu prírody v stratégiách, ktoré používajú na zvládanie svojho stavu.
Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa mohli dostať do prírody, uvádzali, že im to umožnilo nadväzovať sociálne kontakty, zatiaľ čo by inak trávili väčšinu času izolovaní v interiéri.

Pobyt v prírode im poskytol určitú mieru rozptýlenia od bolesti a pocit úniku z každodenného života. Vychutnávali si tiež možnosť pohybu v príjemnom prostredí, ktoré uprednostňovali pred posilňovňami alebo podobnými miestami.
Okrem toho prírodné prvky ako čerstvý vzduch či zvuky a vizuálna prítomnosť vody podľa respondentov prispievali k pocitu pokoja, ktorý im uľavoval od stresu a úzkosti spôsobených ich bolesťou.
„Bolesť dolnej časti chrbta, podobne ako mnohé iné formy fyzického diskomfortu, môže byť vyčerpávajúca, izolujúca a oslabujúca. V čase, keď sa čoraz viac kladie dôraz na nové a komplexnejšie prístupy k liečbe chronickej bolesti, sa príroda javí ako potenciálna možnosť," povedal hlavný autor štúdie Alexander Smith z Katedry psychológie University of Plymouth.
Účastníci výskumu však vyjadrili obavy ohľadom prístupnosti niektorých miest – faktory ako nerovný terén alebo nedostatok miest na sedenie mohli znižovať ich zážitok a odrádzať ich od návštevy takýchto priestorov.

"Náš výskum ukázal, že tí, ktorí mali prístup k prírode, z toho profitovali fyzicky aj psychicky. Jednoduché zmeny, ako lepšie chodníky a lavičky, či technologické inovácie ako virtuálna realita môžu pomôcť sprístupniť tieto výhody širšiemu okruhu ľudí. Dúfame, že naše zistenia otvoria dvere ďalšiemu skúmaniu možností, ako to dosiahnuť,“ verí Smith.
Na základe týchto zistení výskumníci odporúčajú, aby ľudia s chronickými bolesťami dolnej časti chrbta – ako aj zdravotníci, ktorí ich liečia – viac zohľadňovali úlohu prírody v podpore zdravia a pohody. Navrhli tiež, aby sa prírodné priestory upravili tak, aby zahŕňali viac prvkov prístupného dizajnu. Taktiež spolupracujú s ľuďmi s rôznymi formami chronickej bolesti na vývoji a testovaní inovácií vo virtuálnej realite, ktoré by im umožnili zažiť výhody pobytu v prírode aj v prípadoch, keď sa do nej fyzicky nemôžu dostať.

Štúdiu vykonali odborníci na zvládanie bolesti a environmentálnu psychológiu z University of Plymouth a University of Exeter. Základom boli rozhovory s desiatimi ľuďmi, ktorí zažívali chronické bolesti dolnej časti chrbta v rozmedzí od piatich do 38 rokov.
„Táto štúdia sa zaoberá dôležitými otázkami rovnosti v oblasti zdravia a fyzickými bariérami, ktorým čelia ľudia s chronickou bolesťou pri prístupe do prírodných priestorov. Mnohí narážajú na výrazné prekážky, ako je nerovný terén, nedostatok sedenia alebo problémy pri opúšťaní domova, čo im sťažuje využitie regeneračných účinkov prírody," opisuje ďalší autor štúdie a odborný asistent v oblasti neurovedy bolesti na University of Exeter Sam Hughes.
„Myslíme si, že budúci výskum by mohol využiť imerzívne technológie, ako virtuálna realita, na prekonanie týchto prekážok, čím by sa ľuďom umožnilo zažiť výhody prírody aj bez potreby fyzického pohybu v neprístupnom teréne. To by mohlo výrazne zvýšiť inkluzívnosť a dostupnosť stratégií na zvládanie chronickej bolesti v budúcnosti,“ dodal Hughes.