Demencia postihuje viac ako 57 miliónov ľudí na celom svete. V súčasnosti neexistuje liek, preto je identifikácia a liečba rizikových faktorov, ako je depresia, dôležitou prioritou verejného zdravotníctva.
Nový výskum bol publikovaný v eClinicalMedicine, viedli Jacob Brain a Maha Alshahrani z Inštitútu duševného zdravia a Lekárskej fakulty Univerzity v Nottinghame, Univerzity v Adelaide a Centra excelentnosti pre demenciu na Curtin University v Austrálii.
Čítajte viac Obmedzovanie tukov a sacharidov v strave nestačí. Štúdia sledovala takmer 200 000 ľudí a zistila: Pre zdravie srdca je v strave dôležitejšie niečo iné
„Naša štúdia ukazuje, že depresia je spojená so zvýšeným rizikom demencie v strednom aj neskoršom veku. To zdôrazňuje význam včasného rozpoznania a liečby depresie počas celého života – nielen kvôli duševnému zdraviu, ale aj ako súčasť širšej stratégie na ochranu zdravia mozgu. Verejné zdravotníctvo by malo klásť väčší dôraz na prevenciu porúch mozgu, vrátane zlepšenia prístupu k účinnej starostlivosti o duševné zdravie,“ uviedol Brain.
Možné prepojenia medzi depresiou a demenciou sú komplexné a môžu zahŕňať chronický zápal, poruchy osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky, cievne zmeny, zmeny neurotrofických faktorov a nerovnováhu neurotransmiterov. Riziko môžu zvyšovať aj genetické a behaviorálne faktory.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že ľudia s depresiou majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie v neskoršom veku, ale prebiehala debata o tom, v ktorom období života je depresia najrizikovejšia – či ide o depresiu, ktorá sa objaví v strednom veku (v 40. alebo 50. rokoch), alebo až v neskoršom veku (po 60. roku života).
Čítajte viac Nová štúdia odhalila, aké riziká nesie konzumácia „tekutých cukrov“. Tieto obľúbené nápoje vás pomaly zabíjajú
Nový výskum zhromaždil všetky dostupné dôkazy a pridal novú analýzu, aby podrobnejšie preskúmal načasovanie depresie.
„Naše zistenia naznačujú, že depresia v neskoršom veku nemusí byť len rizikovým faktorom, ale môže byť aj skorým varovným signálom rozvíjajúcej sa demencie. Upresnením časového vývoja týchto javov naša práca pomáha usmerniť budúci výskum, liečbu a preventívne stratégie,“ vysvetlil Brain.
Tím uskutočnil tzv. umbrella review a metaanalýzu. Najskôr zhromaždili a vyhodnotili najkvalitnejšie dostupné dáta zo systematických prehľadov s metaanalýzami – čo je štatistická metóda, ktorá kombinuje výsledky viacerých štúdií pre spoľahlivejšie celkové odhady.
Čítajte viac Ženy, ktoré robia túto drobnú dennú vec, vraj starnú pomalšie. Vedecký dôkaz vás prekvapí
Potom zašli ešte hlbšie – extrahovali a opätovne analyzovali dáta z jednotlivých štúdií zahrnutých v týchto prehľadoch a pridali aj novšie štúdie, ktoré v skorších analýzach chýbali.
„Zamerali sme sa špecificky na to, kedy bola depresia meraná – či v strednom veku alebo v neskoršom veku – a vypočítali sme, o koľko sa tým zvyšuje riziko vzniku demencie. To nám umožnilo vytvoriť presnejší a aktuálny obraz o tom, ako depresia v rôznych životných obdobiach súvisí s rizikom demencie,“ uzavrel Brain.
Na Slovensku sa odhaduje, že demenciou trpí približne 60 000 ľudí. Predpokladá sa, že toto číslo bude v budúcnosti rásť. Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba.