Psy sa ukazujú ako viac než len naši najlepší priatelia – nová štúdia zistila, že máme spoločné dôležité proteíny, ktoré by mohli urýchliť naše porozumenie a liečbu komplikácií poranenia predného skríženého väzu, čo je stav postihujúci obe druhy. Poukázal na to portál New Atlas.
V novej štúdii výskumníci z Cornellovej univerzity objavili podobnosti medzi poraneniami predného skríženého väzu u psov a ľudí a spôsobmi, akými sa tieto zranenia hoja, čo by mohlo urýchliť poznatky a liečbu týchto zranení. Štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Orthopaedic Research.
Čítajte viac Dve globálne krízy podľa vedcov spolu súvisia. Rastie tým riziko nebezpečných infekcií, proti ktorým strácame zbrane
„Naša štúdia podporuje využitie prirodzene sa vyskytujúcich ochorení u psov na získanie poznatkov o ľudskej medicíne,“ uviedla hlavná autorka Sydney Womack z fakulty veterinárnej medicíny na Cornellovej univerzite. „Psy s nami žijú v domácnostiach, jedia z našich tanierov, chodia s nami behať či na túry – pravdepodobne najvernejšie napodobňujú ľudský životný štýl, a myslím si, že sú obrovským nevyužitým zdrojom,“ nazdáva sa.
Predný skrížený väz je pevný pruh tkaniva, ktorý spája stehennú kosť s píšťalou v kolene. Poranenia predného skríženého väzu často vznikajú pri športovaní alebo aktivitách, ktoré zahŕňajú náhle zmeny smeru, prudké zastavenia, doskoky či priame nárazy alebo kolízie. Zranenia môžu siahať od mierneho natiahnutia väzu až po úplné pretrhnutie, čo spôsobuje nestabilitu kolena. Liečba poranenia predného skríženého väzu zahŕňa fyzioterapiu alebo rekonštrukčnú operáciu.
Mladí ľudia majú po poranení predného skríženého väzu, najmä po chirurgickej oprave, sklon k rozvoju posttraumatickej osteoartritídy (PTOA). Rovnako tak aj psy. Mechanizmy vzniku PTOA však nie sú u oboch druhov dobre pochopené. Cieľom tejto štúdie preto bolo porovnať ľudí a psy s PTOA po poranení predného skríženého väzu, aby sa identifikovali možné terapeutické ciele a biomarkery.
Čítajte viac Zriedkavá rakovina stúpa medzi mileniálmi a generáciou X. Vieme, čo za tým stojí
Výskumníci sa zamerali najmä na proteíny prítomné v synoviálnej tekutine zdravých a poranených kolenných kĺbov – teda na viskóznu tekutinu v kĺboch, ktorá maže chrupavky a znižuje trenie pri pohybe. Pomocou proteomiky – vedy o štruktúre, interakciách a funkcii proteínov – zistili, že 60 % proteínov zistených u ľudí sa objavilo aj u psov, a 67,4 % proteínov zistených u psov sa objavilo aj u ľudí. Zo spoločných proteínov sa 31 (35,6 %) líšilo medzi zdravými a poranenými subjektmi u oboch druhov. Dvadsaťosem z nich (90,3 %) bolo buď zvýšených, alebo znížených u ľudí aj psov.
„Existuje mnoho potenciálnych cieľov a veľa prekrytia medzi psami a ľuďmi,“ uviedla Heidi Reesink, zodpovedná autorka štúdie a docentka klinických vied na fakulte veterinárnej medicíny na Cornellovej univerzite. „Táto štúdia je silná v tom, že naznačuje, že psy by mohli byť cenným modelom na zodpovedanie otázok, ktoré je ťažšie skúmať u ľudí, a zároveň by sme našli lepšie liečby pre obe druhy,“ verí výskumníčka.
Jedným konkrétnym proteínom v synoviálnej tekutine, ktorý bol najviac zvýšený, bol periostín – nielen u spoločných proteínov, ale aj pri individuálnych druhoch. Periostín zohráva kľúčovú úlohu v rôznych biologických procesoch vrátane prestavby tkanív a hojenia rán. Je tiež spojený so zápalom a rakovinou.
Čítajte viac Touto chorobou trpí 57 miliónov ľudí a desaťtisíce Slovákov. Podľa vedcov k jej vzniku prispieva aj depresia
„Existujú dôkazy, že periostín je veľmi dôležitý v počiatočnej fáze hojenia, no jeho chronické zvýšenie môže viesť k zvýšenému zápalu a degenerácii kĺbu,“ uviedla Womack. „V súčasnosti študujem periostín u myší a som zvedavá, či zníženie alebo odstránenie jeho expresie zmení priebeh ochorenia.“ Keďže je spojený aj s inými ochoreniami, ako je rakovina alebo srdcové choroby, vývoj terapie zameranej na periostín by mohol mať širšie využitie než len pri liečbe pretrhnutého predného skríženého väzu.
„Zaujímame sa o pochopenie jeho úlohy aj pri iných typoch ochorení kĺbov, vrátane artritídy súvisiacej s vekom a iných traumatických poranení,“ povedala Reesink. „Môžu sa vyvinúť spoločné liečby, ktoré cielením na tieto signálne dráhy zlepšia celú škálu ochorení naprieč druhmi,“ uzavrela.