Plody, ktoré boli počas tehotenstva viac vystavené určitým znečisťujúcim látkam vo vzduchu, vykazujú zmeny vo veľkosti konkrétnych mozgových štruktúr, najmä počas druhého a tretieho trimestra. To je hlavný záver novej štúdie pod vedením Inštitútu globálneho zdravia v Barcelone (ISGlobal). Ide o prvú štúdiu, ktorá konkrétne skúma vplyv znečistenia ovzdušia na vývoj mozgu plodu počas tehotenstva.
Štúdia, publikovaná v The Lancet Planetary Health, analyzovala údaje zozbierané v rokoch 2018 až 2021 od 754 dvojíc matka–plod, ktoré sa zúčastnili projektu Barcelona Life Study Cohort v Barcelone. Cieľom tohto projektu je lepšie pochopiť, ako znečistenie ovzdušia ovplyvňuje zdravie detí a vývoj mozgu, a patrí medzi najkomplexnejšie štúdie v tejto oblasti.
Čítajte viac Prelomová metóda môže zachrániť tisíce životov. Vedci vytvorili nový spôsob merania tlaku: Na rameno zabudnite
Počas tretieho trimestra absolvovali účastníčky transvaginálnu neurosonografiu – špeciálne ultrazvukové vyšetrenie, ktoré umožňuje analyzovať tvar a štruktúru mozgu plodu. Expozícia oxidom dusičitým, jemným prachovým časticiam PM2.5 a čiernemu uhlíku bola odhadovaná pomocou hybridných modelov, ktoré kombinovali reálne merania s pokročilými štatistickými metódami. Výskum bral do úvahy tri „mikroprostredia“: domovy účastníčok, ich pracoviská a trasy dochádzania. Údaje o pohybovej aktivite boli získavané pomocou geolokačnej aplikácie v mobilných telefónoch.
Výskumný tím zistil, že prenatálne vystavenie oxidu dusičnatému, PM2.5 a čiernemu uhlíku vo všetkých uvedených mikroprostrediach bolo spojené so zväčšením objemu niektorých mozgových dutín obsahujúcich mozgomiešny mok. Konkrétne sa ukázala súvislosť medzi expozíciou týmto znečisťujúcim látkam a zväčšením postranných komôr mozgu (v každej hemisfére) a rozšírením cisterna magna – dutiny v dolnej časti mozgu. Zaznamenané bolo aj zväčšenie šírky vermis mozočka, centrálnej časti mozočka, ktorá je dôležitá pre rovnováhu a motorickú koordináciu.
Výsledky štúdie takisto ukázali, že vyššia expozícia čiernemu uhlíku bola spojená so zníženou hĺbkou postranného zárezu mozgu (známeho aj ako Sylviova štrbina), čo môže naznačovať menej zrelý vývoj mozgu.
Čítajte viac Zdravšie srdce, črevá aj nižší cholesterol. Denná dávka tohto orecha robí zázraky, a to najmä pri tomto syndróme
Najsilnejšie súvislosti medzi znečistením ovzdušia a zmenami v morfológii mozgových štruktúr sa pozorovali počas druhého a tretieho trimestra tehotenstva. „Počas strednej až neskorej fázy tehotenstva vstupuje mozog plodu do kľúčovej fázy vývoja, čo ho robí obzvlášť citlivým na vonkajšie faktory, ako je napríklad znečistenie,“ vysvetľuje Payam Dadvand, výskumník ISGlobal a hlavný autor štúdie.
„Ako lekári čoraz viac vidíme dôkazy o tom, že aj pri tehotenstvách, ktoré sa javia ako bezproblémové, môže mať znečistenie ovzdušia jemný, no merateľný vplyv na vývoj mozgu plodu. Tieto zistenia poukazujú na potrebu väčšieho povedomia a vzdelávania – nielen medzi zdravotníkmi, ale aj v celej spoločnosti,“ hovoria spoluautorky štúdie Elisa Llurba a Lola Gómez-Roig, lekárky z Nemocnice Sant Pau a BCNatal-Hospital Sant Joan de Déu.
Čítajte viac Chcete pôsobiť a cítiť sa mladšie za 60 dní? Zbavte sa týchto 8 každodenných zlozvykov
Významné rozdiely na úrovni populácie
Zistené účinky neznamenajú, že deti zapojené do štúdie majú patologické zmeny mozgu. V skutočnosti sa všetky merania nachádzajú v rozsahu považovanom za normálny. „Ide o to, že aj malé rozdiely na individuálnej úrovni sú z hľadiska celej populácie významné, pretože nám ukazujú, ako znečistenie ovplyvňuje vývoj mozgu plodu a jeho citlivosť na vplyvy z prostredia,“ uviedla spoluautorka štúdie Laura Gómez-Herrera, výskumníčka ISGlobal.
Výskumný tím zdôrazňuje potrebu ďalších štúdií, ktoré by potvrdili tieto zistenia a sledovali ich možné dlhodobé následky. „V tomto štádiu môžeme len skonštatovať, že sme zaznamenali rozdiely v štruktúre mozgu medzi plodmi s vyššou a nižšou expozíciou znečisteniu. Potrebujeme ďalší výskum, aby sme zistili, či sú tieto účinky po narodení vratné, alebo pretrvávajú, a či ovplyvňujú neurovývoj v neskoršom veku,“ zdôrazňuje Jordi Sunyer, jeden z hlavných autorov štúdie.
Napriek pretrvávajúcim neistotám by táto štúdia mohla mať dôležité dôsledky pre verejné zdravotníctvo. „Naše zistenia posilňujú dôkazy o potrebe znižovať vystavenie tehotných žien znečisteniu ovzdušia, najmä v mestskom prostredí,“ hovorí Yu Zhao, výskumníčka ISGlobal a spoluautorka štúdie.