Chceme žiť dlho, ale nechce sa nám žiť zdravo. Ako to zmeniť?

Dožívame sa vyššieho veku, ale to automaticky neznamená, že si starobu užívame v zdraví. S pribúdajúcimi rokmi narastá riziko chronických ochorení – najmä srdcových chorôb, cukrovky 2. typu, demencie či rakoviny a Slovensko dlhodobo patrí ku krajinám EÚ s nadpriemerným výskytom civilizačných ochorení.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že priemerný človek prežije posledných 15 až 20 rokov so zníženou kvalitou života – v bolestiach, s obmedzenou pohyblivosťou alebo so stratou kognitívnych funkcií. Dáva to zmysel, podľa údajov Štatistického úradu SR sa u nás dožívame približne 74 rokov, ženy prežívajú mužov o takmer sedem rokov, zdravie nás však začína opúšťať takmer v rovnakom veku – mužov už po 61. a ženy po 63. narodeninách. Vedci preto hľadajú spôsoby, ako predĺžiť nielen dĺžku života, ale najmä healthspan – počet zdravých rokov.

Lekár a odborník na dlhovekosť Peter Attia je presvedčený, že by sme mohli žiť až do deväťdesiatky bez výraznejších zdravotných obmedzení, ak by sme začali včas venovať pozornosť pohybu, výžive, spánku, prevencii a psychike. Vyštudoval medicínu na Stanfordovej univerzite a touto témou sa začal zaoberať, keď zistil, že aj napriek aktívnemu životnému štýlu môže zomrieť na srdcové ochorenie.

Britský počítačový biológ Andrew Steele upozorňuje, že chápanie starnutia ako nevyhnutného procesu je vo svojej podstate mylné. Podľa neho nie je starnutie ani nevyhnutné, ani prirodzené. Je to len súhrn biologických procesov, ktoré by sme – ak sa rozhodneme – mohli zvrátiť alebo spomaliť. Nakoniec aj praktický lekár a zakladateľ Clevelandského klinického centra pre funkčnú medicínu Mark Hymen tvrdí, že sa neumiera na starobu, ale na zápaly, toxíny a zanedbanie.

Čítajte viac Nebezpečná chémia všade okolo nás. Čo o nej treba vedieť? Nenechajte si rozhodiť hormóny

Väčšina z nás túži po zdravom a aktívnom živote, ale len málokto žije spôsobom, ktorý k tomu naozaj vedie. Psychológovia tento jav označujú ako value-action gap – rozdiely medzi tým, čo považujeme za dôležité a správne, a tým, ako v skutočnosti konáme. Na Slovensku stúpa spotreba ultraspracovaných potravín a výskyt sedavého životného štýlu a vyše 60 percent dospelých trpí nadváhou alebo obezitou. Preventívne prehliadky sú síce bezplatné, ale podľa zdravotných poisťovní ich absolvuje menej než tretina dospelých.

Medzi najčastejšie prekážky, prečo nie sme vo svojich životoch disciplinovanejší, je stres, únava, úzkosť, depresia, ktoré nám odoberajú vôľu a energiu. Zanedbávame sa aj pre tlak na výkon alebo starostlivosť o druhých. Zdravé potraviny, voľný čas či prístup k lekárskej starostlivosti znejú síce samozrejme, ale nie každý si ich môže dovoliť rovnako. A nakoniec je to aj samotná viera, že už je na zmenu neskoro, že sa o ňu už nemá zmysel pokúšať.

Zmeny životného štýlu si vyžadujú úsilie, čas a niekedy aj odvahu, lebo náš mozog prirodzene uprednostňuje rýchlu odmenu pred dlhodobým benefitom. Preto nás lákajú tabletky, zázračné doplnky stravy, biohacking alebo radikálne trendy ako kryoterapia, hladovanie či nootropiká. Hľadáme expresné riešenia, ktoré nás zbavia problému bez námahy.

Niektoré z týchto metód majú solídny základ – napríklad sledovanie variability srdcovej frekvencie alebo hladiny glukózy môže skutočne pomôcť pri nastavení zdravého životného štýlu. Iné sú zatiaľ hudbou potenciálnej budúcnosti: medzi kryopacientmi je už od roku 1967 zamrazený prvý človek, a vizionári ako Ray Kurzweil hovoria o prenose vedomia do digitálnej podoby.

Čítajte viac Obmedzovanie tukov a sacharidov v strave nestačí. Štúdia sledovala takmer 200 000 ľudí a zistila: Pre zdravie srdca je v strave dôležitejšie niečo iné

Vedci David Sinclair či Andrew Steele tvrdia, že starnutie možno nielen spomaliť, ale aj zvrátiť. Andrew Steele tvrdí, že starnutie je výsledkom viacerých biologických procesov, ktoré možno výrazne spomaliť, ak sa zameriame na prevenciu a zdravý životný štýl. Zdôrazňuje silu každodenných rozhodnutí: kvalitný spánok, pravidelný pohyb, výživa bohatá na vlákninu a dobré vzťahy. David Sinclair, profesor genetickej medicíny na Harvarde, zachádza ešte ďalej. Starnutie nepovažuje len za prirodzený úpadok, ale za chorobu, ktorú možno liečiť – napríklad opravou genetického „softvéru“ v bunkách. Presadzuje aktívne zásahy, ako sú prerušovaný pôst, suplementácia NMN (potenciálne anti-aging účinky nikotinamidu mononukleotidu) či hormetický stres, a nebráni sa ani víziám, že vďaka technológiám budeme žiť aj 120 a viac rokov.

Niektorí odborníci hovoria, že naše telo prechádza viacerými bodmi zlomu – okolo 35., 50. či 70. roku. Môže ísť o náhly pokles energie, prvú diagnózu, stratu mobility alebo spánkových rytmov. Nie je to koniec, ale výzva na zmenu. Práve tieto momenty sú často poslednou šancou prehodiť výhybku – zaradiť silový tréning, prestať fajčiť, začať sa starať o duševnú pohodu, riešiť stravu, stres či vzťahy. Inými slovami: starnutie nevyhnutne neznamená, že sa máme vzdať „života“, ale že ho máme žiť múdrejšie.

Podľa odborníkov by práve preventívny prístup mohol zachrániť najviac životov. „Namiesto toho, aby sme čakali na choroby ako rakovina či Alzheimerova choroba, mohli by sme liečiť samotné starnutie – ako ich koreňovú príčinu,“ tvrdí David Sinclair. Podľa neho dnešná medicína lieči symptómy starnutia, nie jeho príčiny. Prirovnáva to k haseniu požiaru bez toho, aby sme zatvorili prívod plynu.

Čítajte viac Ranná malátnosť nie je vždy normálna: Kedy ide o klasickú únavu a kedy o znak skrytého rizika?

Dlhší a zdravší život nie je otázkou náhody alebo šťastia. Je to výsledok malých rozhodnutí. A ak sa zdá, že zmena je naozaj náročná, tým väčší bude jej zmysel. Kým vedci a lekári nájdu tajomstvo dlhovekosti v laboratóriu, my ho musíme nájsť v každodennom živote. Technológie nám môžu časom ponúknuť zázraky, ale prevencia funguje už teraz.

Viete, čo je to horméza?

Kedysi sme sa vyvíjali v stresujúcom prostredí, ktoré nebolo starostlivo tepelne regulované, kde jedlo nebolo dostupné všade a každú hodinu a kde sa ľudské telo v záujme prežitia muselo hýbať a namáhať. Moderný život nás izoluje od väčšiny telesných a hmotných prekážok, ktoré zažívali naši predkovia. Slovo horméza znie komplikovane, ale princíp je vlastne veľmi jednoduchý v duchu hesla „čo ťa nezabije (v malom množstve), to ťa posilní“. Mierny stres – môže to byť studená sprcha, sauna či pôst – má na organizmus priaznivý účinok, posilňuje odolnosť buniek a aktivuje regeneračné procesy.

Ideálny deň podľa 4 odborníkov na dlhovekosť