Návykové používanie obrazoviek – teda nadmerné používanie, ktoré narúšalo školské povinnosti, domáce úlohy alebo iné aktivity – bolo bežné a vzorce používania sa líšili podľa typu obrazovky a času. V prípade mobilných telefónov asi polovica detí uvádzala vysoké návykové používanie už od začiatku štúdie, ktoré zostávalo vysoké až do skorého dospievania, a približne 25 % si počas rokov vyvinulo čoraz návykovejšie používanie.
V prípade sociálnych sietí malo približne 40 % detí vysoké alebo narastajúce návykové používanie. Na rozdiel od sociálnych sietí a mobilných telefónov, používanie videohier nasledovalo len dve trajektórie – vysoké a nízke – bez jasnej skupiny so „stúpajúcim“ používaním v priebehu času.
Čítajte viac Vyššia daň na cigarety – menej fajčiarov. Vedci potvrdili, že ľudia pre zdražovanie prestávajú fajčiť
Štúdiu vypracoval tím výskumníkov z Kolumbijskej a Cornellovej univerzity, publikovaná bola 18. júna v časopise JAMA skúmala používanie sociálnych sietí takmer 4 300 detí, začínajúc od veku 8 rokov, a ako sa toto používanie menilo počas nasledujúcich štyroch rokov.
Vysoké aj narastajúce návykové používanie obrazoviek bolo spojené s horším duševným zdravím (napr. úzkosťou, depresiou alebo agresiou), ako aj so samovražednými myšlienkami a správaniami.
„Tieto deti pociťujú nutkanie k takémuto používaniu a majú problém ho obmedziť. Rodičia, ktorí si tieto problémy všimnú, by mali dať svoje deti vyhodnotiť z hľadiska návykového používania a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc,“ hovorí psychiater J. John Mann, profesor translačnej neurovedy na Kolumbijskej univerzite a na Newyorskom štátnom psychiatrickom inštitúte, jeden zo seniorných autorov štúdie.
Čítajte viac Zázračnú potravinu, ktorá spúšťa spaľovanie tukov aj počas spánku, má doma takmer každý. Štúdie potvrdzujú účinok na chudnutie
„Zatiaľ čo národné prieskumy a predchádzajúce štúdie zdokumentovali rastúce používanie obrazoviek, naša štúdia ako prvá mapuje dlhodobé trajektórie návykového používania a prináša nové poznatky o tom, kedy a u koho sa riziká objavujú. Politiky by sa mali odkloniť od všeobecných obmedzení času stráveného pri obrazovkách a zamerať sa skôr na identifikáciu a riešenie návykových vzorcov používania obrazoviek,“ hovorí hlavná autorka štúdie Yunyu Xiao, docentka populačných zdravotných vied a psychiatrie na Weill Cornell Medicine.
Deti vstupujúce do dospievania by mali byť opakovane vyhodnocované z hľadiska návykového používania. „Ak deti nesledujete v priebehu času, unikne vám značná skupina, ktorá sa presúva z nízkeho rizika do vyššieho,“ dopĺňa Mann.
Rastúce používanie sociálnych sietí, videohier a mobilných telefónov u detí a tínedžerov vyvoláva obavy, že nadmerné používanie môže prispievať k nárastu problémov s duševným zdravím u mladých ľudí. Väčšina výskumov sa doteraz zameriavala na celkový čas strávený pri obrazovkách, nie na povahu tohto používania alebo to, ako sa mení v čase.
Čítajte viac Patríte medzi "superdegustátorov?" Averziu voči jednej zo základných chutí vedci spojili s viacerými chorobami
Táto nová štúdia – prvá, ktorá charakterizuje trajektórie návykového používania sociálnych sietí, mobilných telefónov a videohier u detí – sledovala deti v rámci štúdie kognitívneho vývoja adolescentného mozgu.
Výskumníci analyzovali údaje zhromažďované počas štyroch rokov o duševnom zdraví detí, používaní sociálnych sietí, mobilných telefónov a videohier a o ich súhlase s rôznymi tvrdeniami o používaní obrazoviek (napr. „Hrávam videohry, aby som zabudol na svoje problémy“ alebo „Cítim potrebu používať aplikácie sociálnych médií čoraz viac“).
Na základe toho výskumníci identifikovali niekoľko vzorcov návykového používania a skúmali ich vzťah k duševnému zdraviu.
Čítajte viac Skracuje osamelosť život? Vedci sa pozreli na zúbok novodobej epidémii, výsledky sú naozaj veľmi prekvapujúce
Celkovo asi 5 % z takmer 4 300 účastníkov štúdie vykazovalo počas štvrtého roku samovražedné správanie (od prípravných činov až po pokusy o samovraždu), čo bol hlavný ukazovateľ pri hodnotení dopadov návykového používania obrazoviek a celkového času stráveného pri obrazovkách. V prípade sociálnych sietí a mobilných telefónov mali deti s vysokým alebo rastúcim návykovým používaním 2– až 3-násobne vyššie riziko samovražedného správania a myšlienok v porovnaní s deťmi s nízkym návykovým používaním.
Celkový čas strávený pred obrazovkou však nebol spojený so samovražedným alebo duševným zdravím. Táto štúdia naznačuje, že intervencie zamerané na návykové používanie obrazoviek môžu byť účinnejšie ako prevencia zameraná na celkový čas strávený pred obrazovkou.
„Teraz, keď vieme, že vzorec návykového používania je taký dôležitý, musíme vyvinúť intervenčné stratégie a testovať ich v kontrolovaných klinických štúdiách,“ hovorí Mann, ktorý dodáva, že nie je jasné, či by mal byť prístup k obrazovkám úplne zakázaný alebo len obmedzený. „Vieme zo štúdií o zvládaní závislostí, že aj čiastočný prístup môže rýchlo posilniť závislosť,“ uzavrel Mann.
