Mikrovlnné rúry sú neoddeliteľnou súčasťou európskych domácností, no pretrvávajú mýty, že ničia živiny, spôsobujú rakovinu alebo robia jedlo toxickým. Ako je to v skutočnosti podľa vedy?
Hlavným dôvodom obáv verejnosti je slovo „žiarenie“. Mikrovlnky síce využívajú elektromagnetické žiarenie, no ide o neionizujúce žiarenie, to znamená, že nemá schopnosť poškodiť DNA ani spôsobiť rádioaktivitu jedla. Mikrovlny iba rozkmitajú molekuly vody v jedle a tým ho ohrejú, informuje WHO.
Moderné mikrovlnky v EÚ musia spĺňať prísne bezpečnostné normy, ktoré bránia úniku žiarenia. Svetová zdravotnícka organizácia potvrdzuje, že mikrovlnné rúry sú „bezpečné a praktické“, ak sa používajú podľa návodu.
Naozaj mikrovlnka ničí živiny?
Častou obavou je aj strata výživových látok. Každé tepelné spracovanie znižuje obsah niektorých vitamínov, hlavne vitamínu C. No mikrovlnné varenie často zachováva viac živín ako varenie vo vode alebo vyprážanie, najmä vďaka kratšiemu času prípravy a minimálnemu množstvu vody.
Nórsky potravinový výskumný ústav Nofima zistil, že zelenina pripravená v mikrovlnke si zachováva viac vitamínov a antioxidantov ako pri klasickom varení. Podobne to vidí aj Harvard Medical School: „Mikrovlnné varenie je jeden z najšetrnejších spôsobov prípravy z pohľadu zachovania živín.“
Karcinogény a „toxíny“. Vznikajú v mikrovlnke?
Na internete kolujú poplašné správy, že mikrovlnky vytvárajú „toxické“ alebo „karcinogénne“ látky. Pravda je však iná. Mikrovlny zohrievajú jedlo bez dosiahnutia vysokých teplôt potrebných na vznik nebezpečných chemických reakcií (napríklad zuhoľnatenie jedla).
Podľa organizácie Cancer Research UK „neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že by mikrovlnky spôsobovali rakovinu“ a predstava o toxickom jedle je neopodstatnená. Britská Agentúra pre bezpečnosť potravín (FSA) označila tvrdenie, že mikrovlnky robia jedlo toxickým, za „vedecky nepodložené“.
Čítajte viac Bežným vitamínom proti rakovine prsníka? Výskum prišiel so zistením, ktoré dáva nádej na účinnejšiu liečbu
Reálne riziko, ak použijete nesprávny obal
Jedným z mála reálnych rizík je ohrievanie jedla v nádobách z plastu, ktoré nie sú určené do mikrovlnky. Tie môžu uvoľňovať chemikálie ako BPA alebo ftaláty, ktoré sú spojené s hormonálnymi poruchami.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nedávno sprísnil limity na BPA a smeruje k jeho úplnému zákazu v obaloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami. Spotrebiteľom sa odporúča používať len nádoby označené ako „vhodné do mikrovlnky“, ktoré sú testované z hľadiska tepelnej stability aj migrácie chemikálií.
Môžem stáť pri mikrovlnke?
Niektorí ľudia sa boja postaviť sa blízko k mikrovlnke počas prevádzky. WHO aj národné zdravotnícke autority ako britská NHS však ubezpečujú, že pokiaľ nie je poškodené tesnenie dvierok, žiadne riziko nehrozí. Mikrovlnky sú navyše konštruované tak, aby sa automaticky vypli po otvorení dvierok.
Napriek tomu, že mikrovlnky používa viac než 90 % európskych domácností, stále ich obklopujú mýty. No vedecký konsenzus je jednoznačný. Ak sa používajú správne, mikrovlnky sú nielen bezpečné, ale často aj zdravšie, vďaka rýchlemu vareniu, ktoré zachováva viac živín.
Čítajte viac Bežný každodenný rituál môže byť kľúčom dlhodobému zdraviu. Znižuje riziko závažných chronických ochorení
Čo hovoria fakty?
- Mikrovlnky nespôsobujú rakovinu – používajú neionizujúce žiarenie
- Strata živín je minimálna – často nižšia než pri varení vo vode
- Jedlo sa nestáva toxickým – pokiaľ ho nespálite
- Používajte vhodné nádoby – vyhýbajte sa necertifikovaným plastom
