Spánok môže byť kľúčovým faktorom pri určovaní závažnosti migrénovej bolesti hlavy. Vedci po prvýkrát skúmali, čo sa deje v mozgoch ľudí trpiacich migrénou, keď nemajú dostatok spánku.
Migréna sa vyznačuje pulzujúcimi bolesťami hlavy, svetloplachosťou, vracaním, nevoľnosťou a zvýšenou citlivosťou na zvuk. Toto ochorenie postihuje približne dvanásť percent svetovej populácie. Migréna je hlavnou príčinou invalidity u ľudí vo veku od 16 do 50 rokov.
Čítajte viac Horúčavy udreli v plnej sile. Vieme, ako si s týmto peklom ľahko poradíte aj bez klimatizácie - doma, vonku aj v práci
„Toto sú dôležité roky v živote človeka, čo sa týka školy, vyššieho vzdelania a kariéry. Migrény sú veľkou záťažou pre jednotlivca aj spoločnosť. Mnohí ľudia, ktorí trpia migrénou, sú často práceneschopní. Je to veľmi častá porucha, ktorú musíme lepšie pochopiť, aby sme mohli poskytnúť lepšiu liečbu,“ hovorí Petter Moe Omland, lekár a postdoktorand na Nórskej technickej univerzite (NTNU).
Omland a jeho výskumný tím teraz objavili nový dielik skladačky, ako funguje mozog pri migréne. „Je známe, že spánok môže uľaviť od migrénovej bolesti hlavy, záchvaty migrény môžu začať počas spánku alebo po ňom, a mnohí pacienti uvádzajú, že narušený spánok spúšťa záchvaty,“ vysvetľuje Omland.
Pacienti s migrénou majú tiež zhoršenú kvalitu spánku, viac únavy počas dňa a viac porúch spánku v porovnaní s ľuďmi bez bolestí hlavy. Okrem toho je nespavosť spojená so zvýšeným rizikom rozvoja migrény.
Čítajte viac Domáci zázrak v boji proti chorobám: „Prírodný Ozempic“ môže ochrániť pred rakovinou a zároveň bojovať s obezitou
Mnohí pacienti s migrénou vnímajú dotyk počas záchvatu ako bolestivý a majú zvýšenú citlivosť na svetlo, pachy a dotyk aj mimo záchvatov. „Teraz vieme viac o súvislosti medzi bolesťou a spánkom,“ hovorí Omland.
Štúdia bola vyzdvihnutá v lekárskom časopise Cephalalgia za to, že poskytla cenné poznatky o pochopení bolestí hlavy a ich liečbe.
Účastníci štúdie obetovali veľa, aby pomohli vedcom získať nové poznatky. V rámci dvoch štúdií 140 ľudí obmedzilo spánok, aby mohli vedci skúmať a merať nervový systém ich mozgu. Vyšetrenia boli rýchle a bezpečné merania toho, čo sa deje v mozgu. V najnovšej publikácii z týchto štúdií boli účastníci vystavení bolesti, aby vedci z NTNU mohli lepšie pochopiť súvislosť medzi spánkom a migrénou.
Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín – jednu tvorili ľudia trpiaci migrénou, druhú zdraví kontrolní účastníci. Štúdia bola zaslepená, čo znamená, že vedci nevedeli, kto do ktorej skupiny patrí.
Účastníci boli vyšetrení dvakrát – po dvoch nociach normálneho spánku a po dvoch nociach obmedzeného spánku. Všetci si museli viesť spánkový denník a používať elektronický merač, ktorý zaznamenával spánok.
Čítajte viac Protónová terapia: Budúcnosť liečby kĺbov a kostí už dnes
Počas samotného vyšetrenia mali účastníci na hlave čiapku s EEG elektródami. EEG elektródy merali aktivitu v mozgu počas dvoch typov bolestivých podnetov – laserového a elektrického. Takto mohli vedci merať mozgovú aktivitu a skúmať, ako mozog spracováva bolesť po nedostatku spánku.
„Nič z toho nebolo nebezpečné, ale bolo to jednoznačne nepríjemné. Ľudia s migrénou sú neuveriteľne ochotní zapojiť sa do výskumu, pretože chcú, aby sa o tejto chorobe vedelo viac,“ hovorí Omland.
Štúdia ukazuje, že mozgová kôra ľudí s migrénou reaguje na bolesť inak ako u ostatných, keď nemajú dostatok spánku. V inej nedávnej štúdii vedci ukázali, že nedostatok spánku ovplyvňuje systémy v mozgu, ktoré majú za úlohu spomaľovať aktiváciu nervových buniek u ľudí s migrénou. Práve tieto systémy môžu spôsobovať, že mozog spracúva bolesť a iné zmyslové podnety odlišne u pacientov s migrénou než u tých, ktorí migrénu nemajú.
„Mechanizmy, ktoré by mali tlmiť bolesť, nefungujú tak ako u zdravých ľudí. Bolesť nie je potlačená tak efektívne,“ vysvetľuje Omland.
Čítajte viac Vyššia daň na cigarety – menej fajčiarov. Vedci potvrdili, že ľudia pre zdražovanie prestávajú fajčiť
Omland sám migrénami netrpel, keď ich začal skúmať, ale neskôr sa u neho objavili. „Mal som malé deti, pracoval som ako lekár a zároveň som robil výskum. Po dlhšom období, keď som veľmi málo spal, som sa začal budiť uprostred noci s ťažkými migrénovými záchvatmi. Bolo to veľmi nepríjemné. Môj mozog zjavne nezvládal taký nedostatok spánku. Fakt, že som sám začal trpieť migrénami, sa stal dodatočnou motiváciou porozumieť tejto chorobe ešte lepšie,“ uzavrel Omland.
Čo robiť pri migréne?
- Stiahnite sa do tichého a tmavého prostredia – zatiahnuť závesy, vypnúť svetlo, mobil, vyhnúť sa hluku.
- Oddych alebo krátky spánok – pre mnohých pomáha 20–30 minút spánku alebo aspoň ležanie so zatvorenými očami.
- Studený obklad na čelo alebo zátylok – môže zmierniť bolesť, skúste napríklad vrecko s ľadom zabalené v uteráku.
- Vypiť dostatok vody – dehydratácia môže migrénu zhoršiť.
- Vziať lieky čo najskôr po začiatku príznakov – účinnosť liekov je najlepšia, ak sa užijú hneď na začiatku záchvatu.