Zábudlivosť, strach, financie aj dobrý pocit zo zlepšenia. Toto sú najčastejšie dôvody, prečo pacienti neužívajú správne lieky

Vysádzanie liekov bez konzultácie s lekárom, ich vynechávanie alebo užívanie nesprávnej dávky môžu viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, zvýšenému riziku hospitalizácie či dokonca k predčasnej smrti.

Toto sú najčastejšie dôvody, prečo pacienti neužívajú správne lieky.

• Zabúdame – najmä starší ľudia, môžu mať problémy s pamäťou a zabúdať na pravidelné užívanie liekov.
• Obávame sa vedľajších účinkov – z toho dôvodu radšej lieky vysadíme aj bez konzultácie s lekárom, ktorý ich prepísal.

• Dávka lieku sa nám zdá privysoká – alebo, naopak, prinízka a sami si ju upravíme podľa pocitu.
• Liečba je komplexná – ak je potrebné užívať viacero liekov v rôznych časoch dňa, môže to byť mätúce a viesť k vynechávaniu dávok.
• Máme pocit zlepšenia – ak sa cítime o poznanie lepšie, domnievame sa, že už lieky nepotrebujeme.
• Finančné dôvody – za niektoré lieky sa môže doplácať a nemôžeme si ich dovoliť pravidelne kupovať.
• Dostatočne nechápeme dôležitosť liečby – pri nedostatočnej informovanosti o dôsledkoch nedodržiavania liečby môžeme jej význam podceňovať.

Pravidlá pri užívaní liekov

• Pri užívaní liekov sa vždy riaďte pokynmi lekára.
• Dodržujte správnu dávku, čas a spôsob užívania liekov.
• Úpravu dávkovania alebo prerušenie liečby vždy konzultujte so svojím lekárom. Nerobte to bez jeho súhlasu.
• Ak sa objavia nežiaduce účinky, kontaktujte svojho lekára, ktorý vám poradí, ako ďalej postupovať v liečbe.

Čítajte viac Kľúč k lepšiemu spánku sa ukrýva v tomto obyčajnom ovocí. A nie je to jeho jediný benefit. Jete ho pravidelne?

Príčiny srdcovo-cievnych ochorení

• Ateroskleróza – najčastejšia príčina srdcovo-cievnych problémov. Spôsobujú ju nahromadené tukové usadeniny na stenách ciev, ktoré zužujú ich priesvit. Zvýši sa krvný tlak, čo spôsobuje, že steny ciev hrubnú a strácajú ohybnosť. Tieto procesy bránia správnemu prúdeniu krvi k orgánom a ku tkanivám.
• Poruchy srdcového rytmu – arytmie vznikajú ako dôsledok vrodených chorôb srdca, ischemickej choroby srdca, prekonaného infarktu, vysokého krvného tlaku, ale príčinou môže byť aj porucha srdcových chlopní, cukrovka, fajčenie, nadmerné užívanie alkoholu, kofeínu alebo drog, stres, ale aj niektoré lieky a výživové doplnky.
• Infekcie srdca – ako je perikarditída (zápal osrdcovníka), endokarditída (zápal chlopní a vnútornej výstelky srdca) či myokarditída (zápal srdcového svalu), môžu spôsobiť baktérie, vírusy, parazity, ale aj lieky. Infekcia srdca môže vzniknúť aj ako dôsledok niektorých iných ochorení, ako je napríklad systémový lupus či zápal ciev.

Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení

• Vek – srdce s pribúdajúcim vekom prirodzene slabne a zároveň aj cievy môžu byť v staršom veku poškodené alebo zúžené, čo vedie k vyššiemu riziku vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
• Pohlavie – muži majú vo všeobecnosti vyššie riziko ochorení srdca ako ženy. Po prechode sa však riziko aj u žien zvyšuje.
• Rodinná anamnéza – pokiaľ sa v rodine vyskytuje koronárna choroba srdca (ischemická choroba srdca), hrozí vyššie riziko aj vám, najmä ak sa objavila u priamych príbuzných v mladšom veku (to znamená u mužov pred 55. rokom a u žien pred 65. rokom).
• Fajčenie – nikotín sťahuje krvné cievy a zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev, čo zvyšuje riziko aterosklerózy. Fajčiarom tiež hrozí vyššie riziko srdcového infarktu.
• Nesprávne stravovanie – strava bohatá na tuky, soľ a cholesterol môže prispieť k vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
• Vysoký krvný tlak – neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje krvné cievy i srdce.
• Vysoká hladina cholesterolu v krvi – vysoké hladiny cholesterolu zvyšujú riziko tvorby usadenín v cievach a vzniku aterosklerózy. Zanášanie ciev môže byť dôsledkom vysokej hladiny „zlého“ LDL cholesterolu alebo, naopak, nízkej hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu.
• Diabetes – cukrovka zvyšuje riziko vzniku ochorení srdca. Tieto choroby majú viacero spoločných rizikových faktorov, medzi ktoré patrí najmä obezita a vysoký krvný tlak.
• Obezita – vysoká hmotnosť obyčajne zhoršuje „účinok“ iných rizikových faktorov.
• Nedostatok fyzickej aktivity – málo pohybu zvyšuje riziko mnohých ochorení srdca a tiež podporuje pôsobenie iných rizikových faktorov.
• Stres – dlhodobý intenzívny stres postupne ničí krvné cievy a tiež zhoršuje účinky iných rizikových faktorov.
• Zlá hygiena – nedostatočná hygiena prináša vyššie riziko vírusových i bakteriálnych infekcií, ktoré môžu napadnúť aj srdce, najmä ak už je oslabené nejakým ochorením alebo inými rizikovými faktormi. Dbať treba na umývanie rúk, ale aj na ústnu hygienu, keďže infekcie v ústach môžu napadnúť aj srdce.

Čítajte viac Bežným vitamínom proti rakovine prsníka? Výskum prišiel so zistením, ktoré dáva nádej na účinnejšiu liečbu

Typické príznaky ochorenia srdca

• Bolesť na hrudníku – väčšinou prudká, pálivá, lokalizovaná za hrudnú kosť, často s vyžarovaním do krku alebo ľavej ruky
• Dýchavičnosť – spočiatku pri námahe, neskôr aj pri veľmi malom zaťažení alebo v pokoji. Dýchavica sa zhoršuje v ľahu alebo v predklone.
• Pocity búšenia srdca, náhla slabosť, závraty až strata vedomia.

Ako podporíte zdravie svojho srdca

• Prestaňte fajčiť: Fajčenie je hlavným rizikovým faktorom vzniku ochorení srdca. Nikotín totiž zužuje krvné cievy a tak núti srdce pracovať tvrdšie, aby dokázalo zásobovať tkanivá krvou a živinami. Zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev, čo tiež zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Ak chcete znížiť riziko vzniku ochorení srdca a ich komplikácií, tým najlepším prvým krokom je preto prestať fajčiť. Škodlivé je aj pasívne fajčenie, preto by ste mali podporiť aj vašich príbuzných, aby s týmto zlozvykom skoncovali.
• Kontrolujte si krvný tlak: Zdraví ľudia by si mali dať zmerať krvný tlak u lekára aspoň raz za dva roky. Pokiaľ už trpíte vysokým krvným tlakom alebo máte v anamnéze srdcovo-cievne ochorenia, lekár vám odporučí častejšie kontroly. Ideálna hodnota tlaku krvi je 120/80 mmHg. Výhodné je mať tlakomer doma.
• Kontrolujte si hladinu cholesterolu: Prvé vyšetrenie hladiny cholesterolu by mal človek absolvovať okolo 20. roku veku a potom aspoň každých päť rokov. Hladina „zlého“ LDL cholesterolu u zdravého človeka by nemala presiahnuť 3,4 mmol/l (milimol na liter). Pokiaľ však už trpíte srdcovo-cievnym ochorením alebo máte viacero rizikových faktorov v osobnej anamnéze, cieľová hladina by mala byť nižšia ako 2,6 mmol/l. Mimoriadne opatrní by mali byť pacienti, ktorí už prekonali srdcový infarkt alebo trpia cukrovkou a ich hladina cholesterolu v krvi by sa mala pohybovať okolo hodnoty 1,8 mmol/l.
• Dbajte sa správnu liečbu diabetu: Ak trpíte cukrovkou, dbajte na správnu a dostatočnú liečbu, aby ste hladiny cukru v krvi udržiavali pod kontrolou. Pomôže vám to predchádzať vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
• Hýbte sa: Fyzická aktivita má na organizmus blahodarný vplyv – pomáha dosiahnuť a udržať správnu telesnú hmotnosť, kontrolovať diabetes, cholesterol i vysoký krvný tlak. Obyčajne sa odporúča 30–60 minút cvičenia denne. Pokiaľ nemáte každý deň dostatok času, doprajte si aspoň 10 minút fyzickej aktivity. Ak už trpíte poškodením srdca, poraďte sa o vhodnom cvičení a jeho intenzite najprv so svojím lekárom.
• Jedzte zdravo: Vhodné stravovanie vám pomôže udržať správnu telesnú hmotnosť, ale aj hladinu cholesterolu a krvný tlak. Do jedálneho lístka zaraďte čo najviac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín a, naopak, znížte príjem tukov a soli, ktorá zadržiava vodu v tele. Zvýšený obsah sodíka sa nachádza aj v minerálnych vodách. Raz alebo dvakrát týždenne si doprajte ryby, vhodné je aj chudé mäso a nízkotučné mliečne výrobky. Uprednostňujte potraviny, ktoré obsahujú veľa vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, no zároveň nie sú kalorické. Dodržiavajte pitný režim.
• Udržiavajte si telesnú hmotnosť: Ľudia s nadváhou majú vyššie riziko ochorení srdca. Schudnúť by rozhodne mali muži, ktorí majú obvod pása nad 101 cm a ženy s obvodom pása nad 88 cm, keďže práve u nich je riziko ochorenia srdca najvyššie.
• Zmiernite stres: Môže to byť náročné, ale pokúste sa znížiť stres, ktorý prežívate, na minimum. Pomôcť vám môžu rôzne techniky, napríklad hlboké dýchanie, relaxácia svalov či meditácia.
• Nepodceňujte spánok: Spánok nie je len čas oddychu, ale dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje zdravie srdcovo-cievneho systému. Nedostatok kvalitného spánku zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, infarktu a cievnej mozgovej príhody. Počas spánku sa spomaľuje srdcová frekvencia a krvný tlak prirodzene klesá, čo umožňuje regeneráciu ciev a srdca. Chronická nespavosť alebo prerušovaný spánok tento proces narúšajú, čím zvyšujú záťaž srdca a podporujú zápalové procesy v tele.
• Dodržiavajte hygienu: Umývajte si pravidelne ruky, vyhýbajte sa kontaktu s chorými ľuďmi, dbajte na ústnu hygienu a pri čistení zubov používajte nielen kefku, ale aj zubnú niť. Pomôže vám to predchádzať jednak infekciám samotného srdcového svalu, ale tiež bakteriálnym a vírusovým infekciám inde v organizme, ktoré tiež zaťažujú srdce.
• Dajte sa zaočkovať proti chrípke: Ak trpíte srdcovo-cievnym ochorením, hrozí vám pri chrípkovom ochorení vyššie riziko srdcového infarktu či zlyhania srdca. Preto by ste sa mali dať zaočkovať proti chrípke, čím toto riziko znížite.

Zdroj: Únia pre zdravšie srdce

Čítajte viac Vedci odhalili ďalší prínos očkovania proti covid-19. Pacienti s akútnym poškodením obličiek majú väčšiu šancu na prežitie

Hodnoty, ktoré napovedajú o veľkosti rizika srdcovo-cievnych ochorení