Monitorovanie spór húb vo vonkajšom vzduchu môže predpovedať nárasty infekcií chrípky a covid‑19, najmä na jeseň. Vyplýva to z novej štúdie prezentovanej na konferencii ASM Microbe 2025 v Los Angeles, na výročnom stretnutí Americkej spoločnosti mikrobiológie.
„Sledovaním vzduchu, ktorý dýchame, môžeme lepšie predpovedať a pripraviť sa na sezónne výskyty respiračných vírusových infekcií,“ povedal autor štúdie Félix E. Rivera‑Mariani, docent biochémie a špeciálnych tém v biológii na Lynn University v Boca Raton, Florida.

Výskumníci chceli pochopiť krátkodobú rolu environmentálnych expozícií – konkrétne spór húb a peľu – pri spúšťaní alebo zvyšovaní výskytu respiračných vírusových infekcií, ako sú covid-19 a chrípka. Ekologické podmienky v Portoriku slúžia ako prirodzené laboratórium, vzhľadom na stály celoročný výskyt spór húb a peľu vo vzduchu. Napriek známemu prepojeniu týchto faktorov s astmou alebo alergiami, ich rola vo vývoji vírusových infekcií nebola doteraz dôkladne preskúmaná.
Vo svojej analýze výskumníci sledovali denne údaje z rokov 2022 až 2024 v dvoch hlavných zdravotných regiónoch Portorika – San Juan a Caguas. Šlo o denné prípady diagnostikovaných na covid‑19 a chrípku a koncentrácie vzdušných spór húb a peľu zaznamenané v rovnakých dňoch. Vedci potom použili štatistické a strojové modely, aby zistili, či vysoké hladiny týchto environmentálnych expozícií dokážu predpovedať nárast ochorení v priebehu toho istého týždňa alebo nasledujúceho.
Zistili, že koncentrácia spór húb vo vzduchu – ale nie peľu – bola silne prepojená so zvýšeným počtom prípadov chrípky a covidu‑19. S nárastom spór sa v priebehu niekoľkých dní objavoval aj nárast infekcií. Modely dokázali s vysokou presnosťou predpovedať vlny chrípky a covidu‑19, najmä na jeseň, v oboch regiónoch. Peľ takúto súvislosť nepreukázal.

„Naše zistenia naznačujú, že monitorovanie hladín spór húb vo vzduchu môže pomôcť predpovedať krátkodobé výkyvy (vlny) chrípky a covidu‑19, čím poskytne včasný varovný signál pre zdravotné systémy,“ povedal Rivera‑Mariani.
„Zároveň zdôrazňujú možnú úlohu environmentálnych faktorov – nielen prenosu medzi ľuďmi – pri výskyte respiračných vírusových infekcií. To by mohlo otvoriť nové možnosti pre cielenejšie varovania verejného zdravia, najmä v oblastiach s vysokým množstvom vzdušných spór húb,“ dodal.
Vyšetrovatelia štúdie uviedli, že Portoriko bolo ideálnym miestom pre štúdiu nielen vďaka vysokým environmentálnym expozíciám, ale aj vďaka existencii aktívnych monitorovacích staníc spór húb a peľu v centre Caguas a v San Juane na lekárskej kampuse Univerzity Portorika.

„Tieto zistenia môžu pomôcť v budúcnosti pri vyhlasovaní environmentálnych rizík, najmä pre zraniteľné skupiny ako seniori alebo ľudia s astmou či alergickou rinitídou,“ doplnil Rivera‑Mariani.
Ako ďalší krok chcú výskumníci preskúmať, či tieto expozície korelujú aj so závažnosťou priebehu – hospitalizáciami či úmrtiami – a či sa podobné vzory vyskytujú aj v iných regiónoch mimo Portorika.
„Tiež dúfame na spoluprácu s miestnymi zdravotnými agentúrami na začlenenie monitoringu spór húb do existujúcich systémov predpovedania epidémií,“ uzavrel Rivera‑Mariani.