Bežné používanie plastových obalov a predmetov, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami, je zdrojom mikro aj nanoplastov. Hovorí o tom nový výskumný článok publikovaný v časopise npj Science of Food, ktorý vypracovali vedci vedení organizáciou Food Packaging Forum.
Týka sa to nielen obalov, ale aj iných predmetov, ktoré bežne prichádzajú do kontaktu s potravinami – ako napríklad krájanie na plastovej doske či otváranie plastových fliaš. Potraviny sa pri týchto činnostiach môžu kontaminovať drobnými plastovými čiastočkami.
Čítajte viac Obrazovka nie je nepriateľ. Kedy deťom pomáha a kedy škodí? Podľa odborníčky záleží od obsahu a kontextu
Článok opisuje, ako autori systematicky vyhodnotili 103 predtým publikovaných štúdií, ktoré skúmali plastové častice menšie ako 10 mm v potravinách alebo ich náhradách, ktoré prišli do kontaktu s predmetmi vyrobenými čiastočne alebo úplne z plastu.
„Toto je prvá systematická mapa dôkazov, ktorá skúma úlohu bežného a zamýšľaného používania predmetov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami pri kontaminácii potravín mikro a nanoplastmi,“ vysvetľuje Lisa Zimmermann, hlavná autorka novej štúdie a vedecká pracovníčka pre komunikáciu vo Food Packaging Forum.
„Predmety prichádzajúce do kontaktu s potravinami sú významným zdrojom mikro a nanoplastov v potravinách, no ich príspevok k expozícii ľudí mikro a nanoplastmi je podceňovaný,“ varuje vedkyňa.
Čítajte viac Nový výživový hit dobýva internet. Prečo sa toto zabudnuté tajomstvo zdravia dostalo do centra pozornosti?
Zhromaždené údaje sú voľne prístupné prostredníctvom prehľadného panela FCMiNo. Tento nástroj umožňuje používateľom filtrovať údaje podľa typu predmetu prichádzajúceho do kontaktu s potravinami, hlavného materiálu prichádzajúceho do kontaktu s potravinami, analyzovaného média a toho, či boli mikro a nanoplasty detegované – a ak áno, tak podľa ich veľkosti a typu polyméru.
„Táto systematická mapa dôkazov pomáha vyplniť medzery vo vedomostiach o zdrojoch mikro a nanoplastov v potravinách,“ hovorí Jane Muncke, spoluautorka štúdie a výkonná riaditeľka a hlavná vedecká pracovníčka vo Food Packaging Forum.
„Zároveň však poukazuje na to, že je potrebný ďalší výskum na lepšie pochopenie migrácie mikro a nanoplastov v súvislosti s materiálmi a používaním predmetov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami. Zavedenie jednotného rámca testovania a vykazovania je kľúčové pre získanie spoľahlivých a porovnateľných údajov, ktoré môžu ovplyvniť budúce rozhodovanie v oblasti politiky,“ zdôraznila výskumníčka.
Podľa výskumníkov môže zavedenie regulácií, ktoré budú vyžadovať testovanie migrácie mikro a nanoplastov z predmetov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami, pomôcť lepšie chrániť spotrebiteľov pred potenciálnymi zdravotnými rizikami spojenými s mikro a nanoplastmi. Spotrebitelia môžu zároveň znížiť svoju expozíciu výberom obalov a kuchynských potrieb bez plastov.
Čítajte viac Viete, čo je "mango burn"? Môže ho spôsobiť šupka tohto ovocia
Riziká mikroplastov – a najmä nanoplastov – pre ľudské zdravie a životné prostredie sú predmetom intenzívneho výskumu. Aj keď je veľa otázok stále nezodpovedaných, už dnes existuje množstvo údajov, ktoré naznačujú potenciálne vážne riziká. Mikro a nanoplasty môžu vyvolať zápalové reakcie a oxidačný stres v bunkách, čo je spojené s chronickými ochoreniami ako sú srdcovo-cievne ochorenia, neurodegeneratívne ochorenia či rakovina. Plasty môžu na svoj povrch viazať toxíny a chemikálie z prostredia (napr. ťažké kovy, PCB, ftaláty, bisfenoly), ktoré sa môžu uvoľniť v tele po ich požití. Najmä nanoplasty môžu prejsť cez črevnú bariéru do krvného obehu a potenciálne sa hromadiť v orgánoch – ako pečeň, obličky, mozog alebo placenta.
Mikroplasty sa nenachádzajú len v potravinách a vode, ale aj vo vzduchu (napr. z textílií, pneumatík či plastových výrobkov). Dlhodobá inhalácia môže mať účinky podobné ako vdychovanie prachu či iných častíc – vrátane poškodenia pľúc a dýchacieho systému.
Veda ešte stále nepozná odpovede na otázky, aké sú bezpečné limity a dlhodobé účinky na zdravie pri dlhodobej expozícií.