Mýtus: Hrčky v prsníkoch sú bežné.
Pravda znie: Počas života si nájde hrčku v prsníku až 40 % žien. Našťastie, väčšinou ide o nezhubné nálezy, ktoré neohrozujú život, väčšina žien sa však prirodzene vyľaká. Dobrá rada znie – ak si v prsníku niečo nahmatáte alebo zbadáte akúkoľvek zmenu, nepodliehajte panike a navštívte odborného lekára. Popíšte mu všetko, čo o svojej hrčke viete (či rastie alebo sa mení, akú má konzistenciu). Potom absolvujte potrebné vyšetrenia, aby určil presnú diagnózu a podľa toho navrhol ďalšiu liečbu.
Mýtus. Nezhubná a zhubná hrčka sa prejavujú rozdielne.
Pravda znie: Nie je to vždy pravda a prejavy zhubného a nezhubného nálezu môžu byť podobné. Pri rakovine ide obyčajne len o jednu hrčku a na rozdiel od cysty môže byť tvrdšia a nepohyblivá – ani to však nie je pravidlo. Hrčka, ktorá na dotyk pôsobí hrozivo, môže byť celkom neškodná a, naopak, aj malá, mäkká a pohyblivá hrčka môže niekedy znamenať rakovinu. Spoľahlivo dokáže nález diagnostikovať len odborný lekár.
Mýtus. Hrčku treba najprv pozorovať až potom vyhľadať lekára.
Pravda znie: Nie, nie je to správne a žiaľ, čím sú ženy staršie, tým viac tento postup využívajú. Každý nález by mal vidieť lekár – len on môže spoľahlivo zhodnotiť, či stačí hrčku istý čas len pozorovať. Ak áno, presne vám opíše, ako často a čo máte kontrolovať, prípadne kedy prísť na ďalšiu lekársku prehliadku. Takzvané ,,pozorné vyčkávanie“ sa môže využiť u mladších žien, ktoré ešte menštruujú, ak je predpoklad, že ich nález súvisí s pôsobením pohlavných hormónov – je to však forma liečby, ktorú musí odporučiť lekár, nie žena sama. Najmä ženy po menopauze už nemávajú nálezy závislé od hormónov, preto u nich pozorovanie obyčajne nemá zmysel. Vo všeobecnosti sa odporúča vyhľadať lekára čo najskôr po tom, čo si hrčku nahmatáte. V lepšom prípade vás upokojí, že nejde o nič vážne. No ak by náhodou išlo o zhubné ochorenie, každý týždeň odkladania správnej liečby môže mať nezvratné následky a zhoršiť vyhliadky na úspešnú liečbu.
Mýtus. Hrčka v prsníku môže byť príznakom infekcie.
Pravda znie. Niekedy áno. Na začiatku sa ako prvý príznak zápalu objaví práve hrčka, ktorá môže, ale nemusí byť sprevádzaná začervenaním. Mastitída – zápal prsníkovej žľazy sa najčastejšie objavuje u dojčiacich žien. Spôsobuje ju baktéria, ktorá sa do mliečnych žliaz dostane cez bradavku. Lokalizované ložiská infekcie sa potom môžu prejavovať ako citlivé, horúce hrčky v prsníkoch. Mýtus: Ak som mala v minulosti cysty, nemusím sa obávať ani novovzniknutých hrčiek. Pravda. Niektoré ženy, ktorým v minulosti diagnostikovali cysty v prsníkoch, podliehajú falošnému pocitu bezpečia, že hrčka v prsníku u nich nie je dôvodom na znepokojenie, lebo pôjde určite znovu o cystu. Aj pre ne však platí, že akýkoľvek nový útvar v prsníku by mal odborne vyšetriť lekár a len on môže zhodnotiť, či ide o neškodný nález, ktorého sa skutočne netreba obávať.
Mýtus: Nosenie kosticových podprseniek zvyšuje riziko ochorenia.
Pravda znie: Žiadna z vedeckých štúdií to nepotvrdila. Na vznik rakoviny nemá žiadny vplyv skutočnosť, aké tesné oblečenie ženy nosia. Ani to, či nosíte podprsenku každý deň či vôbec, nezohráva žiadnu úlohu.
Mýtus: Používanie dezodorantov a antiperspirantov v podpazuší spôsobuje rakovinu prsníka.
Pravda znie: V súvislosti s antiperspirantmi sa hovorí tiež o tom, že môžu spôsobiť rakovinu prsníka preto, že obsahujú hliník. Pravda je, že hliník je karcinogén, ale nikdy nebolo štúdiami preukázané, že existuje jasný vzťah medzi používaním antiperspirantov a rakovinou prsníka. Mýtus: Len ženám, v rodine ktorých sa rakovina prsníka objavila, hrozí toto ochorenie. Pravda: Asi 70 % žien diagnostikovaných s rakovinou prsníka nemá v rodinnej anamnéze žiadne podobné prípady. Rovnako tak neplatí, že všetky ženy, ktoré majú rakovinu prsníka v rodine, ochorejú.
Mýtus: Čím menšie prsia, tým menšie riziko ochorenia.
Pravda znie: Neexistuje žiadne spojenie medzi veľkosťou pŕs a výskytom rakoviny.
Mýtus: Pravidelný screening vystavuje prsia radiácii.
Pravda znie: Mamografické vyšetrenie skutočne funguje na báze radiácie, ale dávky, ktoré žena pri absolvovaní testu dostane, sú minimálne.
Mýtus: Časté lietanie spôsobuje rakovinu, pretože sme počas neho vystavené radiácii.
Pravda znie: Nikdy nebolo zistené, že by častejšie lietanie zvyšovalo riziko ochorenia na rakovinu prsníka.
Mýtus: Náraz do prsníka môže spôsobiť jeho rakovinu.
Pravda znie: Úraz nikdy nie je pôvodcom rakoviny. Často sa však stane, že si žena práve po úraze všimne, že v prsníku niečo má a prisudzuje to úrazu.
Mýtus: Cysty sú predstupňom rakoviny.
Pravda znie: Nie sú a nemajú sa dokonca ani operovať. Správe sa tzv. punktujú, teda ich obsah sa vypúšťa ihlou. Ale je potrebné ich kontrolovať. V cyste môže niekedy vyrásť tzv. papilóm, ktorý sa môže výnimočne zmeniť v papilokarcinóm.
Mýtus: Rakovine prsníka sa dá predísť zdravým spôsobom života.
Pravda znie: Napriek tomu, že existujú ovplyvniteľné rizikové faktory, ako napríklad obezita, nevedia lekári stále ešte odpovedať na otázku, prečo sa u niektorých žien rakovina vyvinie a u iných nie. Mnohé rizikové faktory, akými sú napríklad vek, genetické predispozície, hustota prsného tkaniva či počet menštruačných cyklov, sa ovplyvniť nedajú.