Nová pilotná štúdia vzbudzuje nádej, že vláknina v potrave, dlhodobo ospevovaná pre svoje pozitívne účinky na trávenie a srdce, by mohla tiež pomôcť telu zbaviť sa perfluórovaných a polyfluórovaných látok (PFAS), tzv. „večných chemikálií“, ktoré pretrvávajú v našej krvi celé roky.
Čo sú PFAS a prečo je to vážny problém?
PFAS predstavujú rozsiahlu skupinu približne 7 miliónov syntetických fluórovaných zlúčenín, ktoré sú cenené pre svoju odolnosť voči teplu, škvrnám a vode. Nachádzajú sa v nepriľnavom riade, vodeodolnej kozmetike, obaloch na jedlo, textíliách odpudzujúcich škvrny a penách na hasenie požiarov. Tieto chemikálie sa hromadia v telách ľudí aj v životnom prostredí.
Dve najznámejšie látky, PFOS (perfluóroktánsulfonová kyselina) a PFOA (perfluóroktánová kyselina), môžu v krvi pretrvať celé desaťročia. Polčas ich rozpadu sa pohybuje od 2 do 5 rokov, pri niektorých aj viac ako 8 rokov.
Preukázaná súvislosť medzi PFAS a zvýšenou hladinou cholesterolu, poškodením pečene a obličiek, oslabením imunity, poruchami štítnej žľazy a vznikom niektorých druhov rakoviny viedla k celosvetovému sprísňovaniu limitov ich obsahu v pitnej vode a životnom prostredí.
Zásah pomocou vlákniny
V marci 2025 vedci z Bostonskej univerzity a iných inštitúcií zverejnili pilotné údaje zo štúdie na ľuďoch aj zvieratách, ktoré naznačujú, že rozpustná vláknina, najmä ovsený β-glukán, môže narúšať vstrebávanie alebo opätovné prijímanie PFAS v črevách, píše Health.com.
Štvortýždňová štúdia sa uskutočnila na 72 dospelých mužoch (vo veku 18 až 65 rokov) so zvýšeným cholesterolom. Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín – jedna užívala 1 gram ovseného β-glukánu pred každým hlavným jedlom (spolu 3 g denne), druhá dostávala ryžové placebo. Po skončení štúdie sa u skupiny s vlákninou zaznamenalo približne 8 % zníženie hladín PFOA a PFOS v sére, čo je významné vzhľadom na odolnosť týchto látok.
Tento účinok bol výraznejší pri dlhých reťazcoch PFAS (ako PFOS a PFOA), ktoré sa prevažne vylučujú stolicou, nie močom, uvádza The Guardian. Podobné výsledky boli pozorované v štúdii u zvierat. Myši, ktoré konzumovali stravu s β-glukánom počas vystavenia PFAS, mali nižšiu záťaž a zlepšený lipidový profil.
Čítajte viac Horúčavy udreli v plnej sile. Vieme, ako si s týmto peklom ľahko poradíte aj bez klimatizácie - doma, vonku aj v práci
Vedecké pozadie tohto javu
Rozpustné vlákniny ako β-glukán vytvárajú v črevách viskózne gély, ktoré viažu žlčové kyseliny a znižujú ich opätovné vstrebávanie. Keďže molekuly PFAS sa často viažu na tieto žlčové kyseliny, naviazanie žlče môže zároveň zachytiť PFAS a zabrániť ich návratu do krvného obehu.
Epidemiologické analýzy dlhodobo ukazujú, že strava bohatá na vlákninu, najmä celozrnné obilniny, ovocie a zelenina – koreluje s nižšími hladinami PFAS v krvi. Jedna štúdia z roku 2023 financovaná Národným inštitútom environmentálneho zdravia (NIEHS) zistila, že vysokovlákninová strava môže chrániť pred rizikom ochorení súvisiacich s PFOS, pravdepodobne prostredníctvom ovplyvňovania metabolizmu tukov a črevnej mikroflóry.
Hoci sa viaceré štúdie zmieňujú o viazaní žlčových kyselín, bostonská štúdia je prvá, ktorá poskytla intervenciu na ľuďoch zameranú priamo na PFAS pomocou výživového doplnku s vlákninou.
Čítajte viac Domáci zázrak v boji proti chorobám: „Prírodný Ozempic“ môže ochrániť pred rakovinou a zároveň bojovať s obezitou
Odborníci reagujú
Jennifer Schlezinger, spoluautorka štúdie z Bostonskej univerzity, povedala pre The Guardian: „Sme ešte len v polovici experimentu, ale vidíme veľmi sľubné výsledky… kľúčom je, že toto riešenie je uskutočniteľné, dostupné a lacné.“
Health.com zdôrazňuje, že hoci bol počet účastníkov malý, 8 % pokles poukazuje na potenciál vlákniny ako nízkorizikovej stratégie, pričom ďalšie štúdie na myšiach by mali objasniť konkrétne mechanizmy.
Čo to znamená pre verejnosť?
Odborníci upozorňujú, že zvýšený príjem vlákniny síce nenahradí environmentálne opatrenia proti PFAS, ale môže ich dopĺňať. Dávka ovseného β-glukánu použitá v štúdii je dostupná v doplnkoch (asi 1 g na dávku) alebo v bežnej strave – ovsené vločky, jačmeň, psyllium, jablká a citrusové šupky.
Nutriční poradcovia stále odporúčajú denne prijať 25 až 30 gramov vlákniny, no väčšina dospelých konzumuje oveľa menej. Vláknina pritom ponúka množstvo ďalších benefitov, pre srdce, trávenie i metabolizmus.
Čítajte viac Protónová terapia: Budúcnosť liečby kĺbov a kostí už dnes
Hoci výsledky vyzerajú sľubne, ide len o prvotné zistenia:
Rozsah a trvanie: Štúdia zahŕňala len 42 mužov, ktorí užívali vlákninu počas štyroch týždňov, píše Very Well Health.
Demografické limity: Zúčastnili sa iba dospelí muži, no ženy a deti môžu mať iný metabolizmus PFAS.
Dlhodobý efekt: Nie je jasné, či sa účinky udržia po skončení užívania vlákniny, ani či vyššie dávky by mali silnejší účinok.
Krátkoreťazcové PFAS: Vláknina sa zdá byť menej účinná proti menším molekulám PFAS, ktoré sa vylučujú močom.
V súčasnosti už prebieha rozsiahlejšia klinická štúdia, podporovaná aj americkým ministerstvom obrany kvôli rozšírenému výskytu PFAS na vojenských základniach.
Myšlienka, že obyčajná vláknina môže pomôcť z tela odstrániť priemyselné chemikálie, ktoré sa v ňom hromadia celé desaťročia, znie takmer ako zázrak, no nejde o zázrak, ale o seriózny vedecký výskum. Ak budú výsledky potvrdené aj vo väčších a rôznorodejších štúdiách, propagácia stravy alebo doplnkov bohatých na ovsený β-glukán by sa mohla stať jednoduchým a bezpečným opatrením verejného zdravia v boji proti PFAS, pričom zároveň posilní aj iné známe prínosy vlákniny.
Dovtedy odborníci radia, že zvyšovanie príjmu vlákniny určite neuškodí. Môže zlepšiť trávenie, zdravie srdca, hladinu cukru v krvi a možno aj znížiť záťaž tela „večnými chemikáliami“.
