Šálka a pol listovej zeleniny môže výrazne pomôcť pri riešení aterosklerotických cievnych ochorení (ASVD). Poukázal na to nový výskum z Edith Cowan University (ECU), University of Western Australia a Dánskeho onkologického ústavu. Publikovaný bol v časopise European Journal of Nutrition.
ASVD predstavujú podskupinu kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú v súčasnosti jednou z hlavných príčin úmrtí na celom svete, najmä kvôli infarktom a mozgovým príhodám. Doktorandka ECU Montana Dupuy poznamenala, že v Austrálii každých 12 minút zomrie jeden človek na kardiovaskulárne ochorenie.
Na Slovensku ročne zomrie na kardiovaskulárne ochorenia približne 25 000 ľudí. Dve tretiny týchto úmrtí súvisia so srdcovým zlyhávaním. Srdcovocievne ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou úmrtí a hospitalizácii u nás i vo svete, upozorňuje Národné centrum zdravotníckych informácií. Prispieva k nim nedostatok pohybu, nezdravá strava, kilá navyše, fajčenie, alkohol, dlhodobý stres, vyšší vek, ale aj prechodené infekcie.
Čítajte viac Krájate mäso a zeleninu na plastovej doske? Chyba. Vedci varujú, plastové pomôcky predstavujú pri kontakte s potravinami vážne nebezpečenstvo
Výskum pod vedením Dupuy ukázal, že vyšší príjem vitamínu K1 v strave by mohol znížiť riziko ASVD. „Listová a kapustovitá zelenina, ako je špenát, kel a brokolica, obsahujú vitamín K1, ktorý môže pomôcť zabrániť kalcifikácii ciev – procesu, ktorý je charakteristický pre kardiovaskulárne ochorenia. Dobrou správou je, že tieto druhy zeleniny sa dajú ľahko zaradiť do každodenného jedálnička,“ povedala.
Okrem svojho možného účinku na prevenciu kalcifikácie ciev môže byť vitamín K prospešný aj pre pohybový aparát, najmä čo sa týka pevnosti kostí.„Tento výskum ukázal, že ženy, ktoré prijímali približne o 30 % viac vitamínu K1, než je aktuálne odporúčané v Austrálskych výživových odporúčaniach, mali dlhodobo nižšie riziko ASVD,“ povedal.
Čítajte viac 10 najväčších chýb, ktoré robíme v lete. Niektoré sú životu nebezpečné, robíte ich tiež? Takto si s horúčavou neporadíte
„Dôležité je, že keď sme skúmali krčné cievy, zistili sme, že u ľudí s vyšším príjmom vitamínu K1 bolo aj menšie zhrubnutie týchto ciev – čo je marker aterosklerózy,“ vysvetlil.
Výskum pod vedením Dupuy a Sima o vplyve vitamínu K na zdravie ciev aj pohybového aparátu teraz pomôže formovať ďalšie výskumy na ECU v rámci Future Foods and Digital Gastronomy Lab a pri vývoji špeciálnych jedál v klinických štúdiách zameraných na zlepšenie verejného zdravia.
„Tento výskum nám poskytol kľúčové dôkazy pre podporu našich budúcich štúdií. Momentálne vyvíjame nové potraviny s vyšším obsahom listovej zeleniny bohatej na vitamín K1. Tieto inovatívne potraviny môžu byť využité v komunitách so špeciálnymi výživovými potrebami, ako sú napríklad zariadenia pre seniorov,“ povedal postdoktorandský výskumný pracovník ECU Liezhou Zhong. „Kombinujeme všetky naše epidemiologické dáta a premieňame ich na hmatateľný produkt, ktorý môže prospieť celej spoločnosti,“ dodal.