Zistenia, ktoré boli 30. júna prezentované na kongrese ESOT 2025, predstavujú významný pokrok v prekonávaní najväčšej výzvy xenotransplantácie – odmietnutia transplantovaného orgánu ľudským imunitným systémom.
Pomocou najmodernejšieho priestorového molekulárneho zobrazovania vedci zmapovali, ako ľudské imunitné bunky interagujú s tkanivom obličky z prasaťa v transplantovaných orgánoch, pričom odhalili kľúčové skoré markery odmietnutia a možné stratégie zásahu.

Štúdia, ktorú viedol Valentin Goutaudier v spolupráci s medzinárodným výskumným tímom, poukazuje na dôležité molekulárne mechanizmy, ktoré by mohli formovať budúcnosť xenotransplantácií.
„Naša štúdia poskytuje najpodrobnejšiu molekulárnu mapu doteraz, ktorá ukazuje, ako ľudský imunitný systém reaguje na transplantovanú obličku z prasaťa,“ vysvetlil Goutaudier. „Identifikáciou konkrétnych správaní imunitných buniek a génovej expresie môžeme spresniť liečbu proti odmietnutiu a zlepšiť životnosť transplantátov,“ podčiarkol výskumník.
Jedným z najvýznamnejších objavov bolo zistenie, že ľudské imunitné bunky sa nachádzali vo všetkých častiach filtračného systému obličky z prasaťa po transplantácii. Vedci pozorovali skoré molekulárne známky odmietnutia sprostredkovaného protilátkami už na 10. deň, pričom vrchol nastal na 33. deň, čo potvrdzuje predchádzajúce zistenia, že odmietnutie začína rýchlo, ale postupne sa zhoršuje. Sledovaním imunitných reakcií až po dobu 61 dní tím identifikoval rozhodujúce obdobie, kedy je možné cielene zasiahnuť terapeuticky.

Po zavedení cielenej liečby boli príznaky imunitne sprostredkovaného odmietnutia úspešne oslabené. V kombinácii s novými priestorovými poznatkami o tom, ako imunitné bunky interagujú s tkanivom obličky z prasaťa, to predstavuje zásadný prelom – pripravujúci cestu pre presnejšie stratégie prevencie odmietnutia. Tento pokrok prichádza v kľúčovom momente, keď sa v USA v roku 2025 začínajú prvé klinické skúšky transplantácie obličky z prasaťa živým ľudským príjemcom.
Keďže xenotransplantácia má potenciál riešiť globálnu krízu nedostatku orgánov, tieto zistenia posúvajú vedcov o krok bližšie k tomu, aby sa geneticky upravené prasačie obličky stali životaschopným dlhodobým riešením. Ďalšia fáza výskumu sa zameria na optimalizáciu liečby proti odmietnutiu, zdokonalenie genetických úprav u darcovských prasiat a vývoj protokolov včasnej detekcie na monitorovanie a zvládanie reakcií odmietnutia.

„Pochopenie konkrétnych imunitných interakcií na molekulárnej úrovni nám umožňuje vyvinúť cielené zásahy, ktoré môžu zabrániť odmietnutiu ešte predtým, než sa naplno rozvinie,“ vysvetlil Goutaudier. „Tento výskum kladie základy pre bezpečnejšie a účinnejšie transplantácie obličiek z prasaťa človeku v blízkej budúcnosti,“ dodal.
S rastúcim tempom vedeckého pokroku zostávajú vedci opatrne optimistickí, že geneticky modifikované prasačie obličky by sa mohli stať bežnou možnosťou transplantácie v priebehu nasledujúceho desaťročia. Na získanie regulačných schválení však bude potrebné konzistentne preukazovať ich bezpečnosť a účinnosť v rôznorodých skupinách pacientov.