Tinnitus, stav, pri ktorom človek neustále vníma rušivé zvuky ako pískanie, šumenie či bzučanie bez reálneho zdroja, postihuje podľa odhadov až 15 % svetovej populácie. Často súvisí so stratou sluchu a u mnohých pacientov vyvoláva psychickú záťaž, chronický stres či depresiu, najmä ak pretrváva mesiace alebo roky.
Liečba tinnitu je dnes stále nejasná a neexistuje naň žiadny všeobecne účinný liek. No vedci čoraz viac obracajú svoju pozornosť na jednu zdanlivo nepravdepodobnú oblasť: spánok. Práve ten môže skrývať odpovede na otázky, ktoré by mohli viesť k zmierneniu príznakov.
Ako môže mozog vypnúť rušivé zvuky?
Zásadný obrat v chápaní tinnitu nastáva pri pohľade na takzvaný hlboký spánok. Ide o najregeneračnejšiu fázu spánku, počas ktorej mozgová aktivita prebieha v pomalých, synchronizovaných vlnách. Tieto vlny postupne aktivujú rôzne časti mozgu, ako sú oblasti pre pamäť či sluch, a zároveň umožňujú neurónom obnoviť sa po náročnom bdelom stave.
Dôležité je, že počas najhlbšieho spánku dochádza k výraznému obmedzeniu komunikácie medzi jednotlivými časťami mozgu. Tento jav by mohol vysvetľovať, prečo hyperaktívne oblasti spojené s tinnitom nemajú v tejto fáze schopnosť rušiť iné časti mozgu. Inými slovami, mozog akoby umlčal sám seba, a tinnitus sa tak dočasne stráca.
Vedci sa domnievajú, že čím viac neurónov prejde do režimu hlbokého spánku naraz, tým silnejšia je tendencia prepojiť do tohto režimu aj zvyšok mozgu, vrátane oblastí nadmerne aktívnych počas dňa. A práve to by mohlo potláčať vnímanie tinnitu.

Čo majú spoločné spánkové poruchy, námesačnosť a fantómové zvuky?
Tinnitus je považovaný za fantómový vnem, teda vnem vytvorený mozgom bez skutočného zmyslového podnetu. Väčšina ľudí takéto javy zažíva výlučne počas spánku, napríklad pri snoch, no pacienti s tinnitom ich počujú aj počas bdelosti.
Podobne ako pri námesačnosti, aj pri tinnite môžu niektoré časti mozgu počas spánku zostať neprimerane aktívne. Výsledkom je, že mozog síce spí, ale nie celkom a niektoré jeho oblasti ostávajú „bdelé“. To môže vysvetliť, prečo majú ľudia s tinnitom častejšie poruchy spánku, nočné mory a celkovo plytší, prerušovaný spánok.

Tinnitus mení rytmus spánku
Štúdie ukazujú, že pacienti s tinnitom trávia menej času v hlbokom spánku a viac v jeho ľahších fázach. Mozog akoby nevedel vytvoriť potrebnú slow-wave aktivitu, čo vedie k tomu, že sa telo neobnoví a pacient sa necíti oddýchnutý.
Napriek tomu však výskum naznačuje, že hlboký spánok u týchto pacientov nie je úplne potlačený. Existujú fázy, počas ktorých sa mozgu darí dostať do dostatočne hlbokého stavu na to, aby dočasne potlačil tinnitus, čo je sľubná správa pre budúce liečebné prístupy.
Zatiaľ čo intenzita tinnitu sa počas dňa môže meniť, výskumníci dúfajú, že práve nočné výkyvy by mohli pomôcť odhaliť, čo robí mozog, keď sa tinnitus zosilňuje alebo utícha. Táto znalosť by mohla viesť k novým prístupom, ako cielene manipulovať so spánkovými fázami tak, aby sa symptómy zmiernili.
Jedným z nádejných smerov je takzvaná spánková reštrikcia, pri ktorej sa pacienti učia ísť spať iba vtedy, keď sú skutočne unavení. Tento postup dokáže zintenzívniť hlboký spánok a umožniť lepšie sledovanie jeho vplyvu na tinnitus.
Vedci však upozorňujú, že okrem slow-wave fázy existujú aj ďalšie spánkové cykly, napríklad REM fáza. Každá z nich má špecifickú mozgovú aktivitu, ktorá môže s tinnitom súvisieť inak.
Niekedy v budúcnosti sa očakáva, že výskum bude sledovať súčasne priebeh spánku a aktivitu tinnitu v mozgu. Kombináciou elektrofyziologických meraní a spánkových denných záznamov by sa mohlo podariť presne určiť, ktoré fázy spánku pomáhajú tinnitus tlmiť, a ako túto schopnosť mozgu podporiť aj terapeuticky.