Zatiaľ čo nedávne výskumy ukazujú, že klimatická zmena znižuje produkciu plodín, menej sa skúmal jej vplyv na hospodárske zvieratá. Mliečni farmári už vedia, že ich kravy sú citlivé na teplo. Čo teda prinesie viac horúčav?
Jedna z najkomplexnejších štúdií o vplyve horúčav na dojnice, publikovaná v časopise Science Advances, zistila, že už jeden deň extrémnych horúčav môže znížiť produkciu mlieka až o 10 percent. Účinky horúceho počasia môžu pretrvávať viac ako 10 dní, pričom snahy o ochladenie kráv sú nedostatočné.
Čítajte viac Drastické zvýšenie cien tabaku, alkoholu, sladkých nápojov? WHO vyzýva krajiny na odvážny krok, zachrániť by mal desiatky miliónov životov „Klimatická zmena bude mať rozsiahle dopady na to, čo jeme a pijeme – vrátane pohára studeného mlieka,“ hovorí jeden zo spoluautorov štúdie Eyal Frank, odborný asistent na Harris School of Public Policy. „Naša štúdia ukázala, že extrémne horúčavy spôsobujú významné a dlhodobé dopady na zásoby mlieka, a aj tie najmodernejšie farmy s dobrým financovaním používajú adaptačné stratégie, ktoré nemusia stačiť na zmenu klímy,“ dodal.
„Izraelský mliečny priemysel je dobrým testovacím prostredím, pretože farmy sú roztrúsené po celej krajine a zažívajú rôzne teploty a vlhkosť, ktoré zodpovedajú podmienkam v najväčších producentoch mlieka na svete,“ hovorí spoluautor Ram Fishman, odborný asistent verejnej politiky na Telavivskej univerzite.
Čítajte viac Tichý nepriateľ v žalúdku môže byť kľúčom k nárastu najsmrteľnejšej rakoviny. Odborníci varujú pred jeho zradnou prítomnosťou
„Navyše, takmer všetci farmári už používajú vetranie a postrekové systémy na ochladzovanie kráv. Izraelské farmy sú technologicky veľmi pokročilé, takže ak majú problémy oni, v iných regiónoch môžu byť ešte horšie,“ vysvetlil výskumník.
Výskumný tím zistil, že produkcia mlieka počas horúcich a vlhkých dní významne klesá – až o 10 percent, keď vlhkostný index presiahne 26 °C. Tento index kombinuje teplotu vzduchu a vlhkosť, čím lepšie vystihuje tepelný stres.
Rovnaká teplota môže byť pri nízkej a vysokej vlhkosti pre ľudí aj kravy veľmi rozdielna. Keď sú kravy vystavené tzv. „parným kúpeľom“, návrat produkcie mlieka na normálnu úroveň môže trvať viac ako 10 dní. Hoci takmer všetky farmy využívali chladiace technológie, tieto dokázali na 20 °C kompenzovať len asi polovicu strát. Pri 24 °C už len 40 percent. Napriek tomu sa investícia do chladenia oplatí – farmári si náklady na zariadenie vedia vrátiť približne za rok a pol.
Čítajte viac Neviditeľný zabijak prežíva v tele až 15 rokov a vy o tom ani netušíte. Európu pomaly ničí tichá epidémia
„Mliečni farmári si veľmi dobre uvedomujú negatívne dôsledky tepelného stresu na svoje stáda a používajú rôzne formy adaptácie,“ hovorí spoluautor Ayal Kimhi, odborný asistent Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a viceprezident Shoresh Institute for Socioeconomic Research.
„Adaptácia je však nákladná a farmári musia starostlivo zvážiť prínosy a náklady. Preto vidíme investície do určitých opatrení, ale nie úplnú izoláciu kráv od prostredia – tá by bola príliš drahá,“ upresnil.
Výskumníci použili svoje zistenia z Izraela na modelovanie dopadov klimatickej zmeny na svetovú produkciu mlieka do polovice tohto storočia a vyhodnotili, ktoré krajiny najviac ťažia z adaptácie. Zistili, že bez chladenia by desať najväčších producentov mlieka zaznamenalo pokles dennej produkcie mlieka o 4 percentá – niektoré krajiny aj viac.
Čítajte viac Obľúbená maškrta Slovákov je zdraviu prospešná. Ak ju konzumujete v tomto čase, zvýšite jej účinky
Tri z piatich najväčších producentov – India, Pakistan a Brazília – by stratili 3,5 až 4 percentá mlieka na kravu denne. Práve tieto krajiny však najviac profitujú z chladenia. Napriek tomu aj pri využití chladiacich systémov zaznamenajú najväčší producenti (vrátane USA a Číny) straty medzi 1,5 percenta a 2,7 percenta mlieka na kravu denne.
„Náš výskum poukazuje na hodnotu, ale aj na limity chladiacich technológií a ďalších opatrení, ktoré farmári prijímajú v reakcii na klimatickú zmenu,“ hovorí hlavná autorka Claire Palandri, postdoktorandka na Harris School of Public Policy. „Tvorcovia politík by mali hľadať aj ďalšie stratégie – nielen ako chladiť kravy, ale aj ako znížiť stresové faktory, ako je ustajnenie alebo oddeľovanie teliat od matiek. Stres robí kravy náchylnejšie na teplo a menej odolné,“ uzavrela výskumníčka.
