Demencia je nezvratným procesom mozgu, pri ktorom človek postupne stráca kognitívne schopnosti. Na Slovensku trpí demenciou podľa odhadov zhruba 60-tisíc ľudí.
Podľa nedávnej medzinárodnej štúdie má človek s diagnostikovanou demenciou v posledných rokoch lepšie vyhliadky na prežitie vďaka výraznému pokroku v diagnostike a starostlivosti o pacientov s demenciou.
Čítajte viac Jednoduchá aktivita dokáže zachrániť váš mozog. Riziko demencie znižuje až o 40 %
Štúdia bola nedávno publikovaná v časopise Communications Medicine.
Analyzovala údaje od viac než 1,2 milióna ľudí vo veku nad 60 rokov žijúcich s demenciou v ôsmich regiónoch sveta medzi rokmi 2000 a 2018. V piatich z týchto regiónov sa ukázalo, že riziko úmrtia po diagnostikovaní demencie je dnes nižšie ako v minulosti.
„Demencia je celosvetovou prioritou verejného zdravia,“ uviedla Hao Luo, odborná asistentka na Fakulte verejného zdravotníctva z University of Waterloo a hlavná autorka štúdie. „Pochopenie toho, ako sa prežívanie ľudí s demenciou mení v čase a medzi zdravotníckymi systémami, môže tvorcom politík pomôcť vyhodnotiť reálny dopad na zdravotnícke a sociálne služby,“ doplnila.
Luo uviedla, že zvýšenie pravdepodobnosti prežitia pravdepodobne súvisí s pokrokom v prevencii a starostlivosti o demenciu, ako aj s účinnejšími liekmi a psychosociálnymi intervenciami prispôsobenými individuálnym potrebám.
Čítajte viac Potravina, ktorú máte zrejme doma aj vy, pomáha k zdravšiemu mozgu. Takto ju najlepšie zaradíte do jedálnička
„Poznanie očakávanej dĺžky života po diagnostikovaní demencie je dôležité pre pacientov a ich rodiny pri rozhodovaní o následnej starostlivosti, pre lekárov na zlepšenie prognózy a starostlivosti o pacientov, a pre tvorcov politík pri odhade skutočnej záťaže, ktorú demencia predstavuje pre zdravotnícky systém,“ dodala Luo.
Z ôsmich skúmaných regiónov (Ontário, Spojené kráľovstvo, Južná Kórea, Taiwan, Hongkong, Fínsko, Nemecko a Nový Zéland) iba Nový Zéland vykázal nárast rizika úmrtia po prvom nemocničnom zázname o diagnóze demencie. Údaje z Fínska a Nemecka boli nejednoznačné.
„Prekvapilo nás, keď sme zaznamenali stabilný nárast rizika úmrtia na Novom Zélande medzi rokmi 2014 a 2018,“ priznala Luo. „Zistili sme, že to súviselo s národným úsilím presunúť diagnostiku a manažment nekomplikovaných prípadov demencie na úroveň primárnej starostlivosti, aby sa odľahčili špecializované služby. V dôsledku väčšieho zapojenia primárnej starostlivosti sa pacienti častejšie dostávajú do nemocnice až v pokročilejšom štádiu choroby, čo vedie k vyššiemu riziku úmrtia po prvom nemocničnom zázname o demencii,“ vysvetlila.
Čítajte viac Vedci dokázali súvislosť medzi mikroplastami a demenciou. Jednoduchá prevencia môže zachrániť váš mozog
Konzistentne zaznamenaný pokles rizika úmrtia v piatich regiónoch zahŕňal 84 % všetkých účastníkov. Kanada, Spojené kráľovstvo, Južná Kórea, Taiwan, Fínsko a Nemecko už majú národné stratégie pre demenciu zavedené alebo vo vývoji.
Luo uviedla, že jej budúci výskum sa zameria na úlohu sprievodných ochorení. „Pri analýze medzinárodných údajov pomocou štandardizovaného prístupu sme museli urobiť určité kompromisy, vrátane nezohľadnenia vplyvu komorbidít na prežívanie pacientov s demenciou,“ povedala. „Jedným z mojich budúcich výskumných smerov je porozumieť vzorcom komorbidít a tomu, ako ovplyvňujú prežívanie ľudí s demenciou,“ uzavrela výskumníčka.
Aké sú príznaky demencie?
Demencia spôsobuje zhoršovanie kognitívnych schopností. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od typu demencie. Medzi najčastejšie príznaky patria problémy s pamäťou (zabúdanie nedávnych udalostí alebo informácií, opakovanie rovnakých otázok alebo príbehov), problémy s rečou a komunikáciou, zhoršená orientácia (človek sa môže stratiť aj v prostredí, ktoré pozná), ťažkosti s vykonávaním známych činností (napríklad so zapnutím sporáku či s obsluhou telefónu), zmeny nálady a správania (úzkosť, podráždenosť, apatia, depresia alebo nezáujem o aktivity, agresivita či paranoja), poruchy motoriky a rovnováhy.
