Výskum spája vystavenie svetlu so zápalom, poruchami nálady a metabolickými problémami. V rozhovore pre magazín Brain Medicine to uviedol uznávaný neurovedec Randy J. Nelson. Jeho priekopnícky výskum sa zaoberal tým, ako ako narušené cirkadiánne rytmy ovplyvňujú funkciu mozgu a celkové zdravie.
Nelson je vedúci Katedry neurovedy na West Virginia University. Poslednú dekádu odhaľuje skryté riziká vystavenia umelému svetlu. Jeho výskum dokazuje, že nočné svetlo neovplyvňuje iba kvalitu spánku – zásadne mení imunitné funkcie, vyvoláva neurozápal, narúša metabolizmus a zasahuje do regulácie nálady.
Nelsonovo laboratórium publikovalo štúdie o vplyve umelého svetla v noci na rôzne telesné systémy. Výskum ide ďaleko za hranicu porúch spánku – ukazuje hlboké zásahy do fyziologických procesov, ktoré sa vyvíjali milióny rokov v súlade s prirodzeným cyklom svetla a tmy.
Medzi hlavné dopady patrí:
- Porucha imunitného systému – svetlo v nevhodných časoch potláča imunitné reakcie alebo vyvoláva nadmerný zápal.
- Metabolické poruchy – cirkadiánne narušenie môže prispievať k epidémii obezity.
- Poruchy nálady – priamy vplyv na reguláciu nálady s dôsledkami pre depresiu a úzkostné poruchy.
„Ciradiánne rytmy sú základnou súčasťou biológie – vieme o nich veľa z laboratórneho výskumu, no veľmi málo z toho sa prenieslo do klinickej medicíny,“ hovorí Nelson.
Jeho tím dnes vedie klinické štúdie, ktoré skúmajú, či zablokovanie negatívnych účinkov svetla môže zlepšiť zotavenie u pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Dve veľké štúdie sa zameriavajú na pacientov po mozgovej príhode a srdcovej operácii, ktorí sú zvlášť citliví na neprirodzené nemocničné osvetlenie.
Tretia štúdia sa venuje zdravotným sestrám pracujúcim na nočné zmeny – zisťuje, či nosenie modrých svetelných vizier pomáha resetovať ich cirkadiánne rytmy, čím by sa zlepšil ich spánok, kognitívny výkon a nálada. Podobné opatrenia by mohli pomôcť aj iným pracovníkom v smennej prevádzke.
Jedným z najvýznamnejších návrhov Nelsona je považovať čas dňa za zásadnú premennú v každom výskume. Tvrdí, že výsledky experimentov sa môžu dramaticky líšiť v závislosti od toho, kedy boli uskutočnené – no tento údaj sa zriedka uvádza v publikáciách.
„Odpoveď na vedeckú otázku môže do veľkej miery závisieť od toho, kedy bola položená,“ poznamenáva. Tento poznatok má zásadný význam pre reprodukovateľnosť výskumu.
Výskum má okamžité dôsledky pre verejné zdravie. Jednoduché opatrenia ako obmedzenie času pred obrazovkami večer, teplejšie osvetlenie po západe slnka a konzistentný režim spánku môžu výrazne prispieť k prevencii chronických ochorení.