Ľudská alveolárna echinokokóza (AE), známa aj ako „líščia pásomnica“ či „líščí parazit“, sa z pomerne neznámeho ochorenia stáva jednou z najnebezpečnejších zoonóz v Európe.
Najnovší výskum ukazuje, že tento zákerný parazit dokáže prežívať v ľudskom tele nepozorovane 5 až 15 rokov, pričom pomaly ničí orgány ešte predtým, než sa objavia príznaky. Táto nenápadná epidémia si zaslúži vážnu pozornosť.
AE spôsobuje larválne štádium pásomnice Echinococcus multilocularis. Parazit sa šíri vajíčkami, ktoré sa nachádzajú vo výkaloch divej zveri, najmä líšok, kojotov, ale aj psov a mačiek. Keď človek neúmyselne prehltne tieto vajíčka, napríklad cez kontaminovanú vodu, pôdu, ovocie alebo zeleninu, larvy sa cez krvný obeh dostanú do pečene, kde sa vyvinú do cystovitých štruktúr, ktoré napodobňujú zhubné nádory.
AE je obzvlášť nebezpečná pre svoju dlhú inkubačnú dobu. U zdravých osôb môžu infekcie prebiehať bez príznakov aj desať rokov. Počas tohto tichého obdobia parazit pomaly preniká do pečeňového tkaniva a poškodzuje ho a v pokročilých štádiách môže metastázovať do pľúc, mozgu alebo iných orgánov. Príznaky ako úbytok hmotnosti, bolesti brucha, únava či žltačka sa objavujú až pri výraznom vnútornom poškodení.
Znepokojivý nárast prípadov v Európe
Prelomová štúdia publikovaná v The Lancet Infectious Diseases, ktorú podporil európsky projekt KNOW‑PATH, zhromaždila údaje o prípadoch AE v rokoch 1997 – 2023. Odhalila viac ako 4 200 zaznamenaných prípadov naprieč Európou, čo je pravdepodobne len zlomok skutočného výskytu vzhľadom na časté nedostatočné diagnostikovanie. V rokoch 2021 až 2023 sa výskyt pohyboval okolo 0,12 prípadu na 100 000 obyvateľov, no experti upozorňujú, že reálne čísla budú oveľa vyššie, uvádza portál The Sun.
Najviac prípadov hlásili Rakúsko, Francúzsko, Nemecko a Švajčiarsko, spolu dve tretiny všetkých infekcií. Nové ohniská sa objavujú v Pobaltsku, Poľsku, na Slovensku a v regiónoch, ktoré sa donedávna považovali za nízkorizikové. Dokonca aj Veľká Británia a Írsko, ktoré boli doteraz mimo pásma endemického výskytu, by mohli čoskoro čeliť domácim prípadom kvôli cestovaniu a migrácii líšok.
Štúdia zo Švajčiarska z roku 2007 spájala štvornásobný nárast počtu líšok medzi rokmi 1980 až 1995 s neskorším, asi o 10 – 15 rokov posunutým, nárastom prípadov AE u ľudí.
V celej Európe sa líšky čoraz viac presúvajú do miest, kde ich prežitie podporuje dostupnosť potravy a očkovanie proti besnote. Popri tom sa šíria aj hraboše, dôležití medzihostitelia, čo ešte viac prehlbuje riziko prenosu na človeka.
Diagnostika, liečba a náklady
Diagnostika AE je zložitá. Sérotesty ako ELISA či imunobloty môžu naznačiť infekciu, no konečná diagnóza závisí od zobrazovacích metód (CT, MRI, ultrazvuk) a histológie. Keďže AE môže napodobňovať rakovinu pečene, často dochádza k zámene alebo oneskorenej diagnóze.
Po zistení diagnózy nasleduje náročná operácia na odstránenie parazitárnych ložísk a dlhodobá chemoterapia benzimidazolmi, najčastejšie albendazolom alebo mebendazolom. Tieto lieky infekciu nepotláčajú úplne, iba ju brzdia, a preto pacienti často potrebujú celoživotné dávkovanie, ktoré môže mať vedľajšie účinky.
V bohatých krajinách sú náklady na zdravotnú starostlivosť vysoké, zahŕňajú operáciu, desaťročia medikácie, opakované zobrazovania a monitoring. V chudobnejších oblastiach obmedzený prístup k liečbe znižuje šance na prežitie. Bez liečby vedie AE k smrti u viac než 90 % pacientov do 10 – 20 rokov. Dokonca aj pri zásahu je dlhodobá úmrtnosť vyššia než v bežnej populácii.
Verejné zdravie a prevencia
Zdravotnícke autority zdôrazňujú, že kontrola AE si vyžaduje prístup One Health, teda integrované riešenie zdravotných otázok zvierat, životného prostredia aj ľudí. Kľúčové opatrenia zahŕňajú:
- Monitoring divo žijúcich zvierat: Testovanie líšok v mestách aj na vidieku, sledovanie hlodavcov v rizikových oblastiach
- Odčervovanie domácich miláčikov: Mnohé krajiny EÚ vrátane Spojeného kráľovstva požadujú ošetrenie psov po návrate z endemických oblastí (praziquantel)
Hygiena prostredia: Dôkladné umývanie záhradných plodín, vyhýbanie sa kontaktu s výkalmi divých zvierat, používanie rukavíc v rizikových oblastiach
Zvyšovanie povedomia: Vzdelávanie poľovníkov, farmárov, chovateľov a vidieckych komunít o rizikách a preventívnych opatreniach
Výzvy a výhľad do budúcnosti
AE ostáva zanedbávanou a podfinancovanou chorobou. Vývoj nových liekov viazne pre jej zriedkavosť a nízky komerčný záujem farmaceutických firiem. Odborníci preto vyzývajú na repurposing, teda využitie antiparazitík určených pre iné ochorenia ako malária či tropické choroby. Cieľom je zlepšiť prežitie a skrátiť liečbu.
V oblasti diagnostiky prinášajú nádej nové imunohistochemické markery (napr. monoklonálna protilátka Em2G11), ktoré zvyšujú presnosť zistenia infekcie. Rozšírenie ich používania je však zatiaľ pomalé, najmä v krajinách, kde AE nie je považovaná za vážnu hrozbu.
„Vyzývame vlády, aby zintenzívnili monitoring Echinococcus multilocularis u zvierat a ľudí v rámci konceptu One Health," uviedol doktor Adriano Casulli z Istituto Superiore di Sanità v Taliansku, hlavný autor rozsiahlej štúdie z rokov 1997 – 2023. Vzhľadom na to, že líšky sa čoraz viac usídľujú v blízkosti ľudí a klimatické zmeny menia biotopy hostiteľov, územie výskytu AE sa rozširuje.
Európa stojí pred jasnou voľbou. Buď opäť zanedbá signály a bude čeliť nárastu prípadov, alebo začne konať, s dôrazom na monitoring, edukáciu a skorú liečbu. Včasná detekcia je kľúčová: ak sú ložiská malé, operácia je možná a chemoterapia účinnejšia. Po metastázovaní šance prudko klesajú.
Čo by ste mali vedieť?
- AE môže prežívať 5 až 15 rokov bez príznakov a napodobňovať rakovinu pečene
- V Európe bolo od roku 1997 zaznamenaných viac ako 4 200 prípadov, reálne číslo je vyššie
- Kedysi zriedkavé, dnes pribúdajú prípady v strednej a východnej Európe, aj na západe
- Nákaza vzniká kontaktom s výkalmi líšok, psov a mačiek, ktoré kontaminujú potraviny, pôdu a vodu
- Prevencia je jednoduchá: umývať ovocie a zeleninu, odčervovať domáce zvieratá, vyhýbať sa výkalom divočiny
- Diagnostika je drahá a pomalá, liečba náročná, často doživotná a neúplná