Rozsiahla štúdia bola publikovaná v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications z rodiny Nature. Výskum analyzoval dáta od viac ako 19 000 respondentov z krajín Európy, USA a Brazílie.
Vedci zistili, že konšpiračné myslenie – ktoré zahŕňa antisystémové postoje a presvedčenie, že politické výsledky ovplyvňujú skryté sily – a nedôvera voči vláde sú najsilnejšími ukazovateľmi odmietania vakcíny.
Čítajte viac Nízke očakávania, poctivo očkovať a exotiku radšej vynechať. Ako cestovať s malými deťmi a nezblázniť sa z toho? „Dlho sa predpokladalo, že váhavosť pri očkovaní súvisí najmä s nedostatkom informácií alebo neschopnosťou kriticky myslieť. Náš výskum však ukazuje, že kľúčové neboli psychologické črty ako potreba zapájať svoje kognitívne schopnosti či záujem o overovanie faktov. Tieto faktory mali len minimálny vplyv. Tými najsilnejšími prediktormi odmietnutia vakcíny boli naopak konšpiračné myslenie a nízka dôvera vo vládu,“ povedal Ján Žilinský z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a Technickej univerzity v Mníchove, ktorý štúdiu vypracoval v spolupráci s Yannisom Theocharisom z Technickej univerzity v Mníchove.
Čítajte viac Silné vlny covidu a chrípky nás už neprekvapia? Vedci prišli na spôsob, ako ich predpovedať včas
„Záujem o fakty a ochota čítať si faktické korekcie o aktuálnom dianí sú bezpochyby spoločensky prospešné a ja osobne podporujem úsilia fact-checkingových organizácií. Naše empirické zistenia však môžu zmierniť náš optimizmus, pokiaľ ide o účinnosť takýchto intervencií. Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie fact-checkov súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v 3 z 19 krajín, konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodáva Žilinský.
Ako uviedla SAV, zistenia tak prinášajú zásadný odkaz pre oblasť verejného zdravia. Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu je pre úspech preventívnych programov rovnako kľúčová. Nejde len o jednoduchý protivládny postoj – všeobecné presvedčenie, že svet riadia tajné spolky (konšpiračné politické presvedčenia a konšpiračné myslenie), a špecifická nespokojnosť s národnou vládou sú dva oddelené dôvody odmietania vakcín.
Čítajte viac Vedci odhalili ďalší prínos očkovania proti covid-19. Pacienti s akútnym poškodením obličiek majú väčšiu šancu na prežitie
Pochopenie tohto rozdielu je zásadné a budovanie inštitucionálnej dôvery by sa preto malo vnímať ako dlhodobá investícia do verejného zdravia.
„Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia," uzatvára Žilinský.
Štúdia uvádza, že počas prvých 12 mesiacov od začiatku podávania vakcín proti ochoreniu covid-19 mimo klinických štúdií, zachránili tieto vakcíny podľa vedeckých odhadov 13,7 až 15,9 milióna životov. Hoci koncom roka 2020 a počas väčšiny roku 2021 boli vakcíny vnímané ako vzácna a žiadaná inovácia – pričom sa objavovali obvinenia voči ľuďom, ktorí sa pri očkovaní „predbiehali“ – čoskoro sa objavil iný pohľad.
„Veľké časti obyvateľstva vyjadrovali skepticizmus voči vakcínam alebo priamo uvádzali, že sa zaočkovať nedajú,“ pripomínajú autori štúdie.
