Hollywood ovplyvnil predstavu mnohých ľudí o tom, ako vyzerá infarkt – človek sa dramaticky chytí za hruď a zrúti sa na zem. Tieto zobrazenia sú však zavádzajúce a nemali by sa považovať za normu, hovorí Ann Eckhardt, profesorka ošetrovateľstva a výskumníčka na University of Texas at Arlington.
„V 80. a 90. rokoch sme si sami uškodili tým, čo sa dnes označuje ako ‘Hollywoodsky infarkt,’“ povedala Eckhardt. „To však, žiaľ, nie je realita. Nemusí to byť vždy intenzívne. Niekedy ide len o diskomfort, ktorý jednoducho nepôsobí správne, a preto ľudia čakajú, kým navštívia lekára. Čím dlhšie čakáte, tým väčšie je riziko negatívnych následkov po infarkte,“ varuje výskumníčka.
Čítajte viac Vyššie riziko kardiovaskulárnych chorôb? Ženy, ktoré pred menštruáciou zažívajú toto, by mali zaostriť aj na svoje srdce
Eckhardt spolu so svojimi kolegami pracuje na tom, aby veci uviedli na pravú mieru – začali skúmaním toho, ako verejnosť vníma bolesť na hrudi. V nedávnom článku v časopise Heart & Lung sa venujú bežným mylným predstavám o príznakoch infarktu. Mnohí pacienti totiž nezažijú dramatický „filmový“ infarkt. Príznaky môžu byť zložité a dokonca mierne.
Ďalším rozšíreným mýtom podľa výskumníkov je, že infarkty sa u mužov a žien prejavujú zásadne odlišne. „Kedysi sme hovorili, že muži majú typické príznaky a ženy atypické. Teraz sa veľmi snažíme od tohto jazyka upustiť. Najčastejším príznakom u mužov aj žien sú problémy súvisiace s hrudníkom. Spôsobili sme zmätok tým, že sme tvrdili, že ženy sú v tomto úplne iné,“ vysvetľuje Eckhardt.
Zmeniť vnímanie verejnosti nie je jednoduché, no práve to je misia, ktorá poháňa Eckhardt a jej tím. Pred tromi rokmi pomohla vytvoriť dotazník „Chest Pain Conception Questionnaire“, ktorý zisťuje, ako bežní ľudia vnímajú infarkty.
Čítajte viac Choroby srdca zabijú ročne desaťtisíce Slovákov. Podľa vedcov môže ich riziko znížiť táto obyčajná zelenina. Koľko by sme jej mali zjesť denne?
Výskum ukázal, že takmer 75 % respondentov získalo informácie o infarktoch prostredníctvom televízie alebo filmov, čo poukazuje na potrebu jasnejších a presnejších edukačných materiálov o bolesti na hrudi a súvisiacich príznakoch.
„Ľuďom často hovoríme, že bolesť na hrudi je príznakom infarktu, ale už im nepovieme, ako sa to v skutočnosti môže prejaviť,“ konštatuje Eckhardt. „Pre mnohých ľudí to nie je bolesť v tradičnom zmysle slova. Skôr ide o diskomfort, tlak, zvieranie. Jednoducho sa necítia dobre, ale nevedia presne určiť, čo nie je v poriadku,“ opisuje ďalej.
Táto neistota často vedie k oneskoreniu vyhľadania lekárskej pomoci. „Čím dlhšie čakáte, tým väčšia je pravdepodobnosť nezvratného poškodenia srdca,“ povedala Eckhardt. „Ak dokážeme zistiť, ako si ľudia predstavujú, že infarkt vyzerá, možno môžeme pomôcť zdravotníkom lepšie triediť pacientov a klásť vhodnejšie otázky. Nielen ‘Máte bolesť na hrudi?’, ale aj ‘Pociťujete nejaký tlak, diskomfort, zvieranie alebo napätie?’“
Čítajte viac Zdravšie srdce, črevá aj nižší cholesterol. Denná dávka tohto orecha robí zázraky, a to najmä pri tomto syndróme
Eckhardt sa usiluje o jasnú a presnú komunikáciu tejto témy. Je to cieľ, ktorý ju sprevádza celou jej kariérou – spomína si, že už na základnej škole bol jej starý otec hospitalizovaný po infarkte. Našťastie podstúpil úspešný bypass a dožil sa viac ako 20 ďalších rokov. „Tá skúsenosť vo mne už vtedy prebudila záujem,“ dodala Eckhardt.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) sú srdcovocievne ochorenia dlhodobo najčastejšou príčinou hospitalizácii na Slovensku. V roku 2021 hospitalizovali s akútnym infarktom myokardu 13 676 pacientov. Srdcovocievne ochorenia postihujú čoraz mladšie ročníky. V roku 2020 zomrelo na infarkt 2 209 ľudí a v roku 2021 to bolo 2 453 obetí infarktu.
