Liek na civilizačné choroby aj investícia do dlhovekosti, mozgu a srdca - a celkom zadarmo. Toto zvládne úplne každý

Mnohí odborníci tvrdia, že evolúcia z nás urobila chodcov. Naše telo je stavané na vytrvalosť. Naša noha je biomechanický zázrak: má pružinovú klenbu, pevné päty, stabilný členok. Archeológovia objavili 1,5 milióna rokov staré odtlačky chodidiel, ktoré ukazujú, že už Homo erectus kráčal takmer rovnako ako my.

Dnes sme sa zavreli do kancelárií, ale pravda je, že nám sedavý život „nesadol“. Málo pohybu, jednostranné zaťažovanie svalových partií, dlhé sedenie či státie je pre nás neprirodzené. Už len hodinové sedenie znižuje prietok krvi cez nohy do srdca o 50 percent, čo má vplyv napríklad na hladinu cholesterolu a ohrozuje naše srdce aj metabolické zdravie.

Postoj a štýl chôdze je u každého človeka jedinečný – odborníci ho prirovnávajú k odtlačkom prstov. Ovplyvňuje ho vek, zdravotný stav, ale aj naša osobnosť alebo nálada. Vyzerá to jednoducho – ako keby sme len kládli jednu nohu pred druhú. Ale na to, aby sme to dokázali, musíme udržať rovnováhu, potrebujeme, aby nám v mozgu fungovali určité centrá, aby sme dokázali vnímať priestor okolo nás, nervami sa prenášali vzruchy, a správnu koordináciu svalov.

U starších ľudí sú rýchlosť a spôsob chôdze dobrým indikátorom zdravia a vitality a dá sa z nich vyčítať oveľa viac než len bolesti kĺbov. Neurovedec Manuel Montero-Odasso potvrdil, že na základe pozorovania kroku vedci dokážu diagnostikovať rôzne druhy neurodegeneratívnych stavov, napríklad Alzheimerovu chorobu. Zjednodušene môžeme povedať, že to, ako kráčame, je odrazom toho, ako dobre funguje náš mozog.

Írsky neurovedec Shane O'Mara nazýva chôdzu „mozgovým stimulantom“. Pravidelná chôdza má nesporné zdravotné výhody – pomáha znížiť krvný tlak a riziko srdcového infarktu, zlepšuje náladu, pamäť, podporuje tvorbu nových neurónov v mozgu, čo vedci nazývajú neuroplasticitou. Podľa neho sa nám mozog vyvinul na podporu pohybu, a preto ak sa prestaneme hýbať, nebude nám tak dobre fungovať.

Švajčiarski neurovedci zistil fascinujúci fakt: rôzna rýchlosť chôdze aktivuje rôzne druhy pamäti. Svižná chôdza na rovine zlepšuje asociatívnu pamäť, zatiaľ čo veľmi rýchla chôdza (predstavte si 15-minútové stúpanie do strmého kopca) zlepšuje rozpomínanie sa.

Čítajte viac Dobrá správa pre ľudí s chorobou, ktorú trápi 60-tisíc Slovákov. Podľa vedcov žijú ľudia po jej diagnostikovaní dlhšie

Chôdza navyše vyostruje naše zmysly, stabilizuje hladinu cukru v krvi a zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, posilňuje kosti, šľachy a kĺby, a to bez nárazov ako pri behu, zlepšuje chronický zápal a zlepšuje funkcie imunitného systému. Existujú štúdie, ktoré spočítali, že pravidelným cvičením sa dá predísť až 35 chronickým ochoreniam.

O'Mara je presvedčený, že by sme mali byť oveľa aktívnejší počas celého dňa. A ani hodina v posilňovni nevykryje túto našu potrebu. Práve naopak, máme vraj oveľa väčšiu tendenciu po cvičení spomaliť a menej sa hýbať. Riešenie je veľmi jednoduché, každú hodinu sa aspoň na 5 minút postaviť a poprechádzať.

Je pravda, že pohyb má na redukciu hmotnosti len 20-percentný vplyv, ale bez pohybu je úbytok tuku oveľa zložitejší, pomalší a zhodené kilá sa rýchlejšie nabalia späť. V štúdiách, ktoré sledujú nadhmotnosť a obezitu Slovákov, je rizikovým faktorom číslo jeden nedostatočná fyzická aktivita, a to najmä u žien. Pravidelná chôdza nám pomáha udržať si hmotnosť, spálime ňou okolo 250 až 400 kcal za hodinu a podporuje tvorbu hormónov sýtosti.

Športoví lekári zdôrazňujú, že pomalú chôdzu dokáže zvládnuť takmer každý – aj pri zotavovaní sa po zranení, aj vo vysokom veku, alebo aj v tehotenstve, či pri obezite. Ak je to potrebné, môžete pozmeniť štýl chôdze. Fínski vedci zistili, že starší ľudia, ktorí naďalej chodili dlhšie trasy s paličkami a častejšími prestávkami, boli v lepšom duševnom i fyzickom zdraví než tí, ktorí chodiť prestali.

Pomalá chôdza rýchlosťou 3 km za hodinu je ideálna aj pre ľudí s nadváhou a obezitou, pretože predstavuje menšiu záťaž pre kĺby. V týchto prípadoch platí, že vzdialenosť je dôležitejšia ako intenzita.

V skutočnosti neexistuje výhovorka, prečo sa prestať hýbať. Rovnako neexistuje počasie, ktoré by bolo pre chôdzu nevhodné. Treba sa len vedieť prispôsobiť, správne obliecť a zvoliť si bezpečný terén. Chôdza je dostupná pre každého a ľahko sa začleňuje do bežného života. Nemusíte sa na ňu špeciálne pripravovať – nepotrebujete ani rozcvičku, ani strečing. Stačí vám len pohodlná obuv a prípadne pršiplášť.

Pohyb by nemal byť výsadou mladých. Vo vyššom veku už nejde o dokonalý vzhľad, výkon, dobrodružstvo alebo adrenalín ako v mladosti. Pohyb je podmienkou samostatnosti, sebestačnosti, udržania psychickej i sociálnej aktivity. Každý z nás nakoniec dospeje k bodu, keď musí prehodnotiť priority a začať vnímať zmeny na svojom tele. Práve vtedy nesmieme podceniť žiadnu možnosť, ktorá nám pomôže prežiť starší vek v dobrom zdraví a kondícii.

Čítajte viac Skrytá zbraň proti zdravotným problémom: Tieto plody prekypujú výhodami, ktoré vás prekvapia

Čítajte viac Najväčší podvod nášho jedálnička: Tieto potraviny jeme denne a pomaly ničia náš druhý mozog. Lekári varujú pred „tichým jedom“