Globálne očkovanie detí sa stabilizovalo, no viac ako 14 miliónov dojčiat zostáva neočkovaných. V spoločnej správe to uviedli Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF. Podľa dát, ktorými disponujú, dostalo v roku 2024 aspoň jednu dávku vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu 89 % dojčiat na celom svete – približne 115 miliónov detí. Úplnú trojdávkovú sériu dokončilo 85 % dojčiat, teda približne 109 miliónov.
V porovnaní s rokom 2023 ide o mierny, no pozitívny posun. Aspoň jednu dávku dostalo o približne 171 000 viac detí a všetky tri dávky dostalo o milión detí viac. „Napriek týmto zlepšeniam zostáva výzvou skutočnosť, že takmer 20 miliónov dojčiat vynechalo aspoň jednu dávku, z toho 14,3 milióna detí nedostalo žiadnu vakcínu vôbec,“ upozornili WHO a UNICEF.
Je to o 4 milióny viac než stanovený cieľ pre rok 2024. Porovnaní s rokom 2019, ktorý slúži ako východiskový bod merania pokroku, je to o 1,4 milióna viac.
Minulý rok sa v európskom regióne nakazilo čiernym kašľom takmer 300 000 ľudí, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2023. Začiatkom tohto roka na Slovensku zomrelo na čierny kašeľ niekoľkotýždňové dieťa.
Čítajte viac Odmietanie vakcíny proti covid-19 súvisí najmä s konšpiračným myslením a nedôverou k vláde, zistili vedci
„Vakcinácia zachraňuje životy a umožňuje rozvoj jednotlivcov, rodín, komunít i celých národov,“ uviedol Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ WHO. „Povzbudzujúce je, že počet očkovaných detí naďalej rastie, no čelíme aj vážnym hrozbám – od škrtov v zahraničnej pomoci až po dezinformácie o bezpečnosti vakcín,“ podčiarkol.
Problémom je aj nerovnosť v prístupe k očkovaniu vo svete.
Údaje zo 195 krajín ukazujú, že 131 krajín udržiava pokrytie aspoň 90 % u prvej dávky očkovania proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu od roku 2019. No medzi krajinami, ktoré v tom roku nedosiahli 90 %, sa pokrok zaznamenal len v 17 z nich. V 47 krajinách sa situácia zhoršila, vrátane 22 krajín, ktoré kedysi cieľ prekročili. Kľúčovým faktorom je konflikt a humanitárna kríza.
Až štvrtina svetových dojčiat žije v 26 konfliktných a krízových krajinách, no tieto deti predstavujú polovicu všetkých neočkovaných. V týchto krajinách sa počet neočkovaných detí zvýšil z 3,6 milióna v roku 2019 na 5,4 milióna v roku 2024.
„To, že sa nám darí chrániť viac detí, je dobrá správa,“ povedala Catherine Russell, výkonná riaditeľka UNICEF. „Ale milióny detí stále nemajú ochranu pred chorobami, ktorým vieme predchádzať. Musíme konať,“ vyzýva Russell.
Čítajte viac Ako vplýva očkovanie proti chrípke a covidu-19 na menštruačný cyklus? Vedci odhalili možné účinky vakcín
Ako je to s očkovaniami proti ďalším chorobám? Napríklad v prípade vakcíny proti HPV vírusu, ktorý spôsobuje niekoľko druhov rakoviny, vzrástlo vďaka kampani globálne pokrytie medzi dievčatami na 31 percent v porovnaní so 17 percentami v roku 2019.
Na Slovensku je toto očkovanie plne hradené pre deti vo veku 12 až 14 rokov. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v polovici júla informovalo, že ku koncu minulého roka bola takmer tretina detí na Slovensku vo veku 12 rokov zaočkovaná aspoň jednou dávkou tejto vakcíny. Zaočkovanosť dievčat dosiahla úroveň 34,8 %. „Výrazne nižšia je v prípade chlapcov – proti HPV bol zaočkovaný len každý piaty. HPV je jediným rakovinotvorným vírusom, proti ktorému existuje prevencia v podobe očkovacej látky,“ konštatuje MZ SR.
Čo sa týka očkovania proti osýpkam, prvú dávku dostalo 84 percent a druhú 76 percent populácie, čo je zlepšenie, ale stále hlboko pod 95 % potrebných na prevenciu epidémie. Viac ako 30 miliónov detí zostáva neúplne chránených, a počet krajín s rozsiahlymi epidémiami osýpok vzrástol na 60 (z 33 v roku 2022), upozorňuje ďalej WHO. Minulý rok bolo v európskom regióne zaznamenaných viac než 125 000 prípadov osýpok – najvyšší počet za viac než 25 rokov.
