Doplnil, že na Slovensku až 32 percent dospelých ľudí, ktorí navštevujú ordinácie všeobecných lekárov, má tzv. metabolický syndróm. Je to klbko malých ochorení – ľahké zvýšenie cukru, ľahké zvýšenie krvného tlaku a porucha lipidov. Prvým znakom je tzv. pivné brucho, ktoré trápi nielen mužov, ale aj 76 percent žien.
Predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam sa dá zdravou stravou a pohybom. MUDr. Lietava vyzýva Slovákov, aby pochopili, že nie všetko musíme riešiť tabletkami (napríklad aj znižovať tuky). Je tu aj iný efektívny spôsob.
STRAVA
Rastlinné tuky
Spotreba rastlinných tukov stúpla v našej krajine na dvojnásobok (198 percent odporučenej dennej dávky). „Je potrebné si uvedomiť, že konzumáciou rastlinných tukov si nie vždy pomáhame. Naopak, len vtedy, ak nahradia cholesterol. Ak ich prijímame dvakrát toľko, ako je odporučené množstvo, efekt nie je dostatočný,“ upresnil lekár Lietava.
Označenie potravín
Podľa kardiológa je označenie na konzervách príliš malými písmenkami. „Občas ani odborník neporozumie všetkému, čo je tam uvedené, najmä, ak je údaj prevedený na sto gramov a nie na obsah konzervy,“ myslí si Lietava a odporúča, aby si ľudia všímali aspoň ten obsah, aby vedeli, koľko prijímajú kilokalórií.
Aj zo zdravej stravy sa priberá
Aj so zdravou stravou to môžeme prehnať. Väčšia časť populácie presne vie, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré naopak nezdravé. Problém nastáva vtedy, ak zjeme zdravú porciu trikrát. V takom prípade dostaneme do tela trikrát toľko kilokalórií, ktoré sa niekde musia uložiť. „Aj nadmerný príjem hoci zdravej potravy predstavuje záťaž,“ zhodnotil MUDr. Lietava.
Je zdravá strava drahá?
Doktor Lietava poskytol príklad na porovnanie. Kým kilogram chleba stojí približne euro a obsahuje 3000 kilokalórií (bežná denná dávka), kilogram mrkvy obsahuje 300 kilokalórií, pričom stojí okolo 60–70 centov. „Výživa nie je drahá, len ju nevieme pripraviť, preorientovať sa na ňu a zvyknúť si, že sa musíme stravovať zdravo.“
POHYB
Cvičíme málo
Podľa nedávnych štúdií cvičilo pravidelne menej ako 1 percento dospelých Slovákov vo veku nad 35 rokov. „Odnaučili sme sa chodiť po schodoch, všade sa vozíme. A pritom sme fylogeneticky predisponovaní k tomu, aby sme denne behali 30–40 kilometrov. Aj zdravá výživa funguje len vtedy, ak máme dostatočný pohyb, čo v praxi znamená, šesť kilometrov denne. A je jedno, či je to poklus alebo beh,“ povedal lekár Lietava. Doplnil, že aj fyzická aktivita každý druhý deň by stačila, žiaľ, väčšina populácie sa nezmôže ani na to.
Nielen pre mladých
Máme predstavu, že cvičenie je vyhradené pre mladých, agresívnych a energetických ľudí. „To je veľmi mylná predstava,“ upozornil Lietava, ktorý mal možnosť participovať na lekárskych výskumoch vo Fínsku, v krajine, kde cvičia aj 90-roční ľudia. Záťaž musí byť špecificky dózovaná a aj keď je hoci len minimálna, prináša predĺženie života v každom veku. Pri dostatočnej energetickej záťaži až o dva roky.