Dlhodobé vystavenie sa vonkajšiemu znečisteniu ovzdušia môže byť spojené so zvýšeným rizikom demencie. Prišiel na to tím vedený výskumníkmi z Epidemiologickej jednotky Rady pre lekársky výskum (MRC) na Univerzite v Cambridge.
Analýza štúdií zahŕňajúcich údaje takmer 30 miliónov ľudí poukázala na úlohu, ktorú zohráva znečistenie ovzdušia – vrátane emisií z výfukových plynov áut – pri zvýšenom riziku demencie. Odhaduje sa, že demenciou, ako je Alzheimerova choroba, trpí viac ako 57,4 milióna ľudí na celom svete. Do roku 2050 by sa tento počet mohol takmer strojnásobiť na 152,8 milióna prípadov. Na Slovensku trpí demenciou podľa odhadov asi 60-tisíc ľudí. Dôsledky pre jednotlivcov, rodiny, opatrovateľov aj celú spoločnosť sú obrovské.
Čítajte viac Nevinné hry na princezné? Kozmetika pre deti skrýva chemické bomby. Dermatológovia varujú pred dôsledkami
Hoci existujú náznaky, že výskyt demencie v Európe a Severnej Amerike klesá – čo naznačuje, že riziko ochorenia je možné na populačnej úrovni znížiť – v iných častiach sveta je situácia menej priaznivá. Znečistenie ovzdušia bolo v poslednom čase identifikované ako rizikový faktor pre vznik demencie. Viaceré štúdie poukazujú na niekoľko škodlivín, no sila dôkazov a schopnosť určiť príčinnú súvislosť sa líšia.
V štúdii publikovanej v časopise The Lancet Planetary Health výskumný tím vykonal systematický prehľad a metaanalýzu existujúcej vedeckej literatúry, aby tento vzťah podrobnejšie preskúmal. Tento prístup im umožnil spojiť výsledky štúdií, ktoré samostatne nemusia poskytovať dostatočné dôkazy alebo si navzájom protirečia, a vytvoriť tak robustnejšie závery.
Čítajte viac Vyššie riziko chorôb srdca, Alzheimera, cukrovky či rakoviny. Zanedbaná ústna hygiena vás nepripraví len o krásny úsmev – a zubný kaz je ten najmenší problém
„Epidemiologické dôkazy zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní toho, či a v akej miere znečistenie ovzdušia zvyšuje riziko demencie. Naša práca poskytuje ďalšie dôkazy na podporu pozorovania, že dlhodobé vystavenie vonkajšiemu znečisteniu ovzdušia je rizikovým faktorom vzniku demencie u predtým zdravých dospelých.“ povedala Haneen Khreis z MRC Epidemiologickej jednotky.
„Riešenie znečistenia ovzdušia môže priniesť dlhodobé zdravotné, sociálne, klimatické a ekonomické prínosy. Môže znížiť obrovskú záťaž na pacientov, rodiny a opatrovateľov a zároveň odbremeniť preťažené zdravotnícke systémy,“ dodala.
Výskumníci zahrnuli celkovo 51 štúdií s údajmi od viac ako 29 miliónov účastníkov, prevažne z krajín s vysokými príjmami. Do samotnej metaanalýzy bolo zahrnutých 34 štúdií: 15 zo Severnej Ameriky, 10 z Európy, 7 z Ázie a 2 z Austrálie.
Výskumníci zistili pozitívnu a štatisticky významnú súvislosť medzi tromi typmi znečisťujúcich látok a demenciou:
- 1. Pevné častice s priemerom 2,5 mikrónu alebo menej (PM2.5) – mikroskopické častice, ktoré môžu preniknúť hlboko do pľúc. Pochádzajú z emisií vozidiel, elektrární, priemyselných procesov, spaľovania dreva a stavebného prachu. Vznikajú aj chemickými reakciami medzi inými škodlivinami, ako sú oxid siričitý a oxidy dusíka. V ovzduší môžu zotrvať dlho a preniesť sa na veľké vzdialenosti.
- 2. Oxid dusičitý (NO₂) – jeden z hlavných produktov spaľovania fosílnych palív. Nachádza sa vo výfukových plynoch, najmä z naftových motorov, priemyselných emisiách, ale aj v plynových sporákoch a ohrievačoch. Vysoké koncentrácie môžu podráždiť dýchacie cesty, zhoršiť astmu a znížiť funkciu pľúc.
- 3. Sadze – vznikajú najmä spaľovaním (napr. z výfukov áut alebo pri spaľovaní dreva). Môžu ovplyvňovať klímu a po vdýchnutí preniknúť hlboko do pľúc, čím zvyšujú riziko ochorení dýchacích ciest a srdcových problémov.
Čítajte viac Orgány vypestované v laboratóriu? Toto nie je námet žiadneho šialeného filmu. Vedci vytvorili prvé mini-pľúca a veria, že to je len začiatok
Podľa výskumníkov platí, že na každých 10 mikrogramov PM2.5 na meter kubický (μg/m³) sa relatívne riziko demencie zvyšuje o 17 %. Priemerná hodnota PM2.5 v centre Londýna v roku 2023 bola 10 μg/m³.
V Bratislave je to od 10 do 13, v Košiciach 16 a v oblastiach so zvýšeným znečistením ovzdušia – napríklad vo Veľkej Ide a Jelšave – až 20 μg/m³. Údaje sú za rok 2023. Podľa údajov na stránke Slovenského hydrometeoroligkého ústavu sa aktuálne hodnoty na Slovensku pohybujú od 3 do 17 μg/m³.
Pre oxid dusičitý (NO₂) sa pri zvýšení o 10 μg/m³ riziko demencie zvýšilo o 3 %. V centre Londýna v roku 2023 bola priemerná hodnota 33 μg/m³. V Bratislave na Trnavskom mýte to bolo 30, v Košiciach 22 μg/m³.
Pri sadziach ako súčasti PM2.5 sa pri zvýšení koncentrácie o 1 μg/m³ riziko demencie zvýšilo o 13 %.
Predpokladá sa, že znečistenie ovzdušia môže spôsobovať demenciu najmä prostredníctvom zápalu v mozgu a oxidačného stresu – chemického procesu, ktorý môže poškodzovať bunky, bielkoviny a DNA. Oba tieto procesy zohrávajú známu úlohu pri vzniku a rozvoji demencie. Znečisťujúce látky sa môžu do mozgu dostať priamo, alebo prostredníctvom mechanizmov známych z pľúcnych a kardiovaskulárnych ochorení. Zohrávajú tiež úlohu pri vyvolávaní lokálnych aj systémových zápalov.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že väčšina zahrnutých štúdií sa zameriavala na belochov žijúcich v krajinách s vysokými príjmami – hoci práve marginalizované skupiny bývajú vystavené vyšším úrovniam znečistenia. Keďže existujú dôkazy, že znižovanie znečistenia môže byť pre tieto skupiny obzvlášť prospešné, autori vyzývajú na lepšie zastúpenie rôznych etnických skupín a krajín s nízkymi a strednými príjmami v budúcich výskumoch.
Čítajte viac Túto chybu opakuje každé ráno nespočetné množstvo ľudí: Toto zdravé ovocie môže spustiť lavínu problémov
„Snahy o zníženie vystavenia týmto znečisťujúcim látkam pravdepodobne pomôžu znížiť záťaž demencie na spoločnosť. Budú pravdepodobne potrebné prísnejšie limity, zamerané na hlavných prispievateľov – napríklad dopravu a priemysel. Vzhľadom na rozsah problému je nevyhnutná regionálna, národná aj medzinárodná politika na spravodlivé riešenie znečistenia ovzdušia,“ skonštatovala spoluautorka Clare Rogowski z MRC Epidemiologickej jednotky.
Ďalšia analýza ukázala, že hoci vystavenie týmto škodlivinám zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby, účinok bol výraznejší pri vaskulárnej demencii, ktorá vzniká v dôsledku zníženého prietoku krvi do mozgu. Keďže však štúdií skúmajúcich tento rozdiel bolo málo, vedci ho nepovažovali za štatisticky významný.
„Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu interdisciplinárneho prístupu k prevencii demencie. Prevencia demencie nie je len zodpovednosťou zdravotníctva: táto štúdia posilňuje argument, že územné plánovanie, dopravná politika a environmentálna regulácia zohrávajú významnú úlohu,“ uzavrel spoluautor šudie Christiaan Bredell z University of Cambridge a North West Anglia NHS Foundation Trust.
