Kožná larva migrans (tzv. Larva migrans cutanea) patrí k častým cestovateľským parazitárnym kožným infekciám, ktoré si dovolenkári prinesú z tropických a subtropických oblastí. Ochorenie po prvýkrát opísal anglický lekár Lee už v roku 1874.
„K infekcii dochádza pri kontakte kože so znečistenou, trvalo zmáčanou alebo vlhkou pôdou či pieskom (napr. na pláži), kde sa nachádzajú larvy z výkalov infikovaných zvierat,“ vysvetľuje RNDr. Vojtech Boldiš, PhD., vedúci úseku parazitológie laboratórií MEDIREX. „Larvy prenikajú cez neporušenú pokožku. Tieto larvy zvieracích (psích či mačacích) parazitov však u človeka, našťastie, nemôžu dokončiť svoj vývoj. Existujú však dobre zdokumentované prípady takýchto infekcií ľudí po celom svete – najmä v oblastiach s teplým a vlhkým podnebím, kde sú priaznivé podmienky pre prežitie lariev parazitických červov vo vlhkej pôde. Bežný výskyt je v Karibiku, juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Afrike. Na Slovensku a v Čechách boli zaznamenané predovšetkým importované (dovezené) prípady. Vo viacerých krajinách Európy však v posledných rokoch pribúdajú aj domáce infekcie,“ dodáva.
Foto: Medirex
Infekcia najčastejšie postihuje chodidlá, nohy a zadok, teda časti tela, ktoré prichádzajú do kontaktu so zemou. Prevencia spočíva v odčervovaní psov či mačiek (čo môžeme v rozvojových krajinách ťažko vyžadovať), v zamedzení kontaminácie prostredia výkalmi týchto zvierat, ktoré väčšinou voľne behajú po plážach a, logicky, v minimalizovaní kontaktu pokožky človeka s pôdou či pieskom v takomto prostredí. Znamená to sedieť a ležať na ležadlách na to určených a ak nie sú k dispozícii, na osuške či deke, ktoré po použití operieme. Rizikom môže byť aj kontakt s pieskom v podobe stavieb rôznych hradov a tiež známe zakopávanie sa do piesku, aké si mnohí pamätajú z detstva.
V odbornom materiáli dermatovenerologičiek Nemšovskej a Švecovej sa napríklad opisuje prípad piatich pacientov (troch žien a dvoch mužov zo sedemčlennej skupiny), ktorí sa vrátili z Thajska s tri týždne trvajúcimi svrbivými kožnými léziami. Diagnózu v ambulancii stanovili podľa charakteristického klinického obrazu na koži s tým, že pacienti uvádzali pobyt na pláži v tropických oblastiach. Všetkých sa podarilo úspešne vyliečiť prostredníctvom orálneho (cez ústa podávaného) antiparazitika, pričom len u jedného bolo potrebné zopakovať trojdňový cyklus užívania lieku.
„Naše dieťa si to prinieslo zo Zanzibaru a lekár jej predpísal antihistaminiká proti svrbeniu a na tri dni tabletky antiparazitika,“ napísal mi manželský pár na cestovateľskú stránku v rámci sociálnych sietí. „Nebola to žiadna tragédia, ale áno, radšej sa tomu vyhnúť,“ dodal otec dcéry Marek. Samozrejme, ako pri všetkom, aj tu sa stav môže skomplikovať. Prílišné svrbenie môže znižovať kvalitu života a viesť k poruchám spánku. Medzi komplikácie infekcie patrí bakteriálna superinfekcia či ekzematizácia a u citlivých jedincov je podľa odbornej tlače možná aj celková alergická reakcia.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Čo sa týka liečby, účinné sú antiparazitiká ako albendazol alebo ivermektín. V niektorých prípadoch postačuje aj symptomatická liečba, keďže larvy aj tak po čase uhynú,“ hovorí RNDr. Vojtech Boldiš, PhD. Ochorenie má aj bez zodpovedajúcej liečby tendenciu spontánne ustúpiť, keďže larvy nie sú schopné v epiderme ľudí dosiahnuť dospelé štádium. V priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov hynú. Ale nikto by ich tam nechcel tak dlho mať, však?
