Aj komár môže preniesť parazitického červa, ktorého možno nájsť dokonca v oku. Na Slovensku diagnostikovali už viac ako 25 prípadov na ľuďoch

„Larvy migrans cutanea sme priamo v laboratóriu ešte nemali možnosť diagnostikovať, pretože diagnostika sa robí priamo u ošetrujúceho lekára. Ten nasadí liečbu na základe typického vzhľadu týchto lézií na koži a cestovateľskej anamnézy pacienta,“ vysvetľuje RNDr. Vojtech Boldiš, PhD., vedúci úseku parazitológie laboratórií MEDIREX. O problematike sme písali dolunižšie:

Čítajte aj Podkožné červy sa vyskytujú aj u Slovákov. Medzi účinné lieky patrí aj známy ivermektín

„S čím sa však sporadicky v laboratóriu stretávame, sú humánne ankylostómy – črevné parazity, červy (po latinsky Ancylostoma duodenale, Necator americanus). K infekcii dochádza taktiež pri kontakte pokožky s kontaminovanou pôdou, kde larvy aktívne prenikajú cez kožu (majú prejavy v podkoží ako larva migrans cutanea), následne migrujú krvou do pľúc a usídľujú sa v čreve, kde dozrievajú. V čreve sa parazity prisávajú na sliznicu, čo vedie k mechanickému poškodeniu, krvácaniu a strate krvi. Výsledkom môže byť anémia,“ dodáva odborník znepokojujúco. „Parazita diagnostikujeme vo vzorkách stolice nakazených pacientov s využitím mikroskopického dôkazu. Výskyt je viazaný na tropické a subtropické oblasti (najmä Afrika, juhovýchodná Ázia, Južná Amerika) a častejší je v komunitách so zníženou hygienou, medzi poľnohospodárskymi robotníkmi a baníkmi. My sme diagnostikovali najmä importované prípady z juhovýchodnej Ázie.“

Parazitické červy

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Ďalším podkožným parazitom je Diroflaria repens (parazitický červ, tzv. filarióza), ktorého výskyt bol typický pre južné teplé exotické oblasti, ale už sa objavuje aj na našom území! Infekcia vyzerá ako poddajný uzlík alebo migrujúci opuch a v niektorých prípadoch sa larvy lokalizujú v priestore oka pod spojovkou. RNDr. Boldiš: „Mikroskopickým dôkazom sme na Slovensku diagnostikovali už viac ako 25 prípadov na ľuďoch.“ Primárnymi hostiteľmi sú psy, mačky a človek je náhodný hostiteľ, ktorý sa nakazí parazitom pri saní krvi infikovanými komármi. Áno, komármi! V posledných rokoch sa výskyt šíri vinou klimatických zmien a migrácie komárov.

„Čo sa týka exotických podkožných parazitických organizmov, podarilo sa nám diagnostikovať aj tri ľudské prípady napadnutia kože larvami americkej muchy Dermatobia hominis (ľudská kožná mucha). Napadnutí pacienti navštívili dovolenkové destinácie ako Rio de Janeiro či Sao Paulo v Brazílii a Kostariku. Bežne sa tieto muchy vyskytujú v tropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky,“ dodáva parazitológ.

Nezvyčajná stratégia „ľudskej kožnej muchy“

Mucha Dermatobia hominis nekladie vajíčka priamo na človeka. Namiesto toho:

• Vajíčka nalepí na telo iného lietajúceho hmyzu (napr. komár, kliešť, ovad).
• Keď tento „prenášač“ sadne na kožu človeka, teplo pokožky stimuluje vyliahnutie larvy.
• Larva prenikne cez kožu a vyvíja sa v podkoží 6–10 týždňov.

„Zaujímavosťou je spôsob kladenia vajíčok, keď ich dospelá mucha neukladá priamo na hostiteľa, ale na iný hmyz, najčastejšie na komára. Keď tento nosič pristane na teplokrvnom zvierati, larvy sa aktivujú a preniknú cez kožu do tela hostiteľa. Vytvára sa bolestivý hnisajúci vred s malým otvorom, ktorý slúži na dýchanie. Nakazené osoby si môžu všimnúť aj pohyb lariev pod kožou.“ Aj preto sa v Brazílii, Bolívii, Peru či v Belize odporúča aktívne používať repelenty a chrániť pokožku pred hmyzom. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení larvy. Používajú sa aj metódy založené na zablokovaní dýchacieho otvoru (napr. vazelínou alebo nejakým krémom), čím je larva donútená vyliezť von. U niektorých pacientov dokonca cez tento otvor „vykukuje von“. V prípade sekundárnej bakteriálnej infekcie je nevyhnutné podať postihnutému antibiotiká.