Čo presne sa deje pri neurodegenerácii? O nervové bunky prichádzame predsa bežne počas celého života.
Neurodegenerácia znamená odumieranie neurónov, a áno, deje sa to aj bežne, ale v zdravom mozgu pri tom panuje rovnováha. Funguje v ňom neuroplasticita. To znamená, že neuróny sa medzi sebou neustále prepájajú a vytvárajú nové spojenia a dráhy. Aj keď niektorý z nich prirodzene odumrie, mozog dokáže vytvoriť nové spojenie alebo využiť alternatívnu dráhu, ktorá zabezpečí správne fungovanie. Problém nastáva, keď začne odumierať príliš veľa neurónov príliš rýchlo, a mozog tieto straty už nedokáže vyrovnať.
Sú všetky neuróny rovnaké? A koľko ich odumrie pri Parkinsonovej chorobe?
V rôznych častiach mozgu sa nachádzajú neuróny, ktoré majú rôzne funkcie, tvary a sú prepojené s rôznymi časťami. Okrem toho máme aj neuróny, ktoré sa špecializujú na produkciu určitých chemických látok – to je prípad dopaminergných neurónov. Tvoria 0,0005 percent z celého počtu neurónov v mozgu. Je ich skutočne veľmi málo a špecializujú sa len na výrobu dopamínu. Pri Parkinsonovej chorobe dochádza k ich odumieraniu.
Pri Alzheimerovej chorobe odumierajú iné neuróny?
Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k odumieraniu rôznych typov neurónov. Sú to neuróny, ktoré plnia určité úlohy napríklad v pamäti, ale môžu to byť aj neuróny zodpovedné za iné funkcie. Podľa toho, v akých typoch neurónov alebo špecializovaných oblastiach degeneratívne procesy prebiehajú, sa líšia aj jednotlivé ochorenia.
Prečo nemôžeme dopamín dodať do mozgu zvonka?
Problémom je hematoencefalická bariéra, ktorá znemožňuje doručenie rôznych liečiv. Do mozgu dokážeme dostať prekurzor – látku, z ktorej si mozog dopamín vyrobí. Volá sa L-DOPA a je zlatým štandardom v liečbe Parkinsonovej choroby už asi 70 rokov. Má však veľa nežiaducich účinkov – dopamín je potrebný na úlohy v určitých častiach mozgu a teraz si predstavte, že celý mozog náhle zaplaví obrovská dopamínová vlna. Zatiaľ však nemáme efektívnejší liek.
Čítajte viac Vedci tvrdia, že jednoduchý test môže prezradiť, ako dlho budete žiť. Zistite, čo všetko vám odhalí
Kam smeruje budúcnosť liečby?
Podobne ako pri výskume rakoviny aj pri liečbe neurodegeneratívnych ochorení ideme smerom personalizovanej medicíny. Cieľom je vedieť, čo som dostal „do vienka“ a zodpovedne pristupovať k tomu, ako s tým naložím.
Je Parkinsonova choroba genetická?
Pri Parkinsonovej chorobe rozoznávame dva hlavné typy. Prvý je „early onset“ – pacienti dostanú chorobu vo veku okolo 40 rokov. Tí majú väčšinou jednoznačné genetické predpoklady a toto ochorenie sa vyskytuje u nich v rodine. Druhý typ je „late onset“ – nastupuje okolo 65. roku a má ho väčšina pacientov s Parkinsonom. Nepredstavujte si ale jeden konkrétny gén, je to skôr akási mozaika väčšieho počtu génov, ktoré ďalej ešte ovplyvňuje napríklad životný štýl či prostredie.
Kedy by sme sa mohli dočkať lieku na Parkinsonovu chorobu? Dožije sa ho súčasná generácia?
Myslím si, že áno – určite generácia našich detí. Technológie a výskum napredujú neuveriteľným tempom. Napríklad vo Veľkej Británii sa plánuje, že už okolo roku 2035 bude pre novorodencov bežné celogenómové skríningové vyšetrenie. Kedysi stálo sekvenovanie jedného genómu státisíce eur, dnes sa to dá urobiť za 500 až 1000 eur. A práve vďaka týmto dátam budeme môcť lepšie porozumieť, kto má akú genetickú predispozíciu, a včas zasiahnuť.
Prečo to nejde rýchlejšie?
Ide o také komplexné ochorenia, že je veľmi ťažké povedať – do roka tu bude riešenie. Výskum sa posúva smerom ku genetike, ale aj k analýzam, ktoré by vedeli nájsť patológiu z krvi.
Takže by sme mohli mať biomarker?
Laická verejnosť si predstavuje, že nájdeme jeden biomarker, ale v skutočnosti to bude súbor viacerých molekúl. Niektoré budú zvýšené, niektoré znížené, a dokopy vytvoria „molekulárny podpis“ Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Problém je, že patológia sa nachádza v mozgu a hematoencefalická bariéra neprepustí signál do krvi. Preto sa ukazuje ako relevantnejší likvor, ktorý má priamu komunikáciu s mozgom. Všetci si želáme, aby to bolo čo najmenej invazívne vyšetrenie, aby sme pacienta nemuseli poslať na lumbálnu punkciu – ideálne vyšetrenie z moču alebo slín. Zaujímavým nástrojom výskumu sa stávajú slzy, pretože majú priamy kontakt s mozgom cez oči a očný nerv. Tam sa tiež hľadajú biomarkery neurodegeneratívnych ochorení. Ale čím menej invazívny prístup, tým menší kontakt s mozgom a tým menej špecifické testovanie. Keď ideme oznámiť takú zdrvujúcu diagnózu, musíme si byť istí. Nemôžeme sa z desiatich prípadov zmýliť ani jediný raz – to by bola stále príliš malá spoľahlivosť.
Čítajte viac Nespavosť a zlý spánok zvyšujú riziko demencie aj chorôb srdca. Tieto štyri druhy pohybu s nimi spoľahlivo zatočia
Kedy sa skutočne začína Parkinsonova choroba?
Neurodegeneratívny proces pravdepodobne začína oveľa skôr, než si uvedomíme prvé príznaky. Náš mozog má obrovskú schopnosť adaptácie a dokáže dlho kompenzovať vznikajúce poškodenia. Choroba sa môže v tichosti rozvíjať aj desať rokov.
Nemusíme si nič všimnúť?
Dá sa to prirovnať k vysokému krvnému tlaku. Veľa ľudí má vysoký krvný tlak a ani o tom nevie, nijako zvlášť neovplyvňuje ich bežný život. V čom je ale nebezpečný? Zvyšuje riziko srdcovocievnych ochorení, napríklad infarktu. Ale keď dostanete infarkt, už je neskoro myslieť na vysoký krvný tlak. Podobné je to pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Hovorí sa, že až keď odumrie 80 percent dopaminergných neurónov, začnú sa prejavovať vážne symptómy. Na to, aby sme ich vedeli obnoviť, alebo zachrániť tých zvyšných 20 percent, nemáme technológie. Keď sa objavia motorické prejavy ochorenia, väčšinou už ide o pokročilú neurodegeneráciu.
Ľudia, ktorí dbajú o ústnu hygienu a pravidelne chodia na dentálnu hygienu, majú podľa štúdie nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Aké ďalšie príznaky okrem straty čuchu alebo refluxu môžu poukazovať na Parkinsonovu chorobu v začiatkoch?
Medzi prvé, ktoré si pacienti dokážu retrospektívne vybaviť, sú poruchy spánku, zvyknú mávať akési zášklby. Málo sa hovorí aj o gastrointestinálnych problémoch. Veľmi častá býva napríklad zápcha. Na začiatku vám nenapadne, že spomalená mobilita čriev môže byť prejavom Parkinsonovej choroby.
Čiže hybnosť sa netýka len kostrových svalov, ale i čriev?
Alfa-synukleín je proteín, ktorý je typický pre Parkinsonovu chorobu, jeho patologické formy sa dajú nájsť v mozgu pacientov s touto diagnózou. Zaujímavé je, že sa nachádza aj v nervových zakončeniach v črevách. V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o možnosti využiť alfa-synukleín ako biomarker – odberom biopsie z čreva by sa dalo zistiť, či sa tam tento proteín nachádza. Ide o zaujímavý trend v oblasti včasnej diagnostiky neurodegeneratívnych ochorení.
Čítajte viac Mávate časté bolesti hlavy? Za bolesťou nemusí stáť dehydratácia či stres. Tieto potraviny môžu byť skrytým spúšťačom
Mohla by Parkinsonova choroba vznikať v črevách?
Áno, jedna z teórií predpokladá, že Parkinsonova choroba môže začínať v črevách. Zmeny v črevnom mikrobióme – napríklad narušenie rovnováhy alebo prítomnosť škodlivých baktérií produkujúcich toxíny – môžu spustiť neurodegeneračné procesy. Tieto látky sa dokážu dostať cez hematoencefalickú bariéru do mozgu a odštartovať poškodenie nervových buniek. Podobné mechanizmy sa zvažujú aj pri Alzheimerovej chorobe. Ide o oblasť intenzívneho výskumu, ktorá by v budúcnosti mohla otvoriť nové možnosti prevencie a liečby.
Takže strava skutočne môže ovplyvniť zdravie mozgu?
Za touto súvislosťou môže byť aj pôsobenie baktérií, ktoré máme prirodzene v tele – vrátane tých v ústnej dutine a v tráviacom trakte. Práve preto sa kladie čoraz väčší dôraz na zdravý mikrobióm. Strava v tom hrá kľúčovú úlohu.
Spomínali ste aj baktérie v ústnej dutine…
Nedávno vyšla zaujímavá štúdia, ktorá ukazuje koreláciu medzi pravidelným umývaním zubov a nižším výskytom Alzheimerovej choroby. Neznamená to, že ak si budete poctivo umývať zuby, nikdy túto chorobu nedostanete – nejde o priamu kauzalitu, ale o štatistickú súvislosť. Ľudia, ktorí dbajú o ústnu hygienu a pravidelne chodia na dentálnu hygienu, majú podľa štúdie nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Čo je hlboká mozgová stimulácia a ako sa využíva pri Parkinsonovej chorobe?
Hlboká mozgová stimulácia (deep brain stimulation – DBS) je neurochirurgická metóda, pri ktorej sa do určitých oblastí mozgu zavedú elektródy. Tie následne vysielajú elektrické impulzy a stimulujú oblasti mozgu zodpovedné za pohyb, ktoré sú pri Parkinsonovej chorobe narušené nedostatkom dopamínu. Je to podobný princíp ako pri kardiostimulátore – len namiesto srdca sa stimuluje mozog.
Kedy sa táto liečba pacientom najčastejšie ponúka?
Vo väčšine prípadov sa DBS ponúka až v pokročilých štádiách ochorenia, keď už lieky nezaberajú alebo spôsobujú silné vedľajšie účinky. Vtedy však už účinnosť DBS nemusí byť taká výrazná, ako keby sa zákrok vykonal skôr. Práve preto sa dnes odborníci snažia zmeniť pohľad pacientov aj lekárov a zvážiť DBS v skorších fázach ochorenia.
Čítajte viac Zle spíte, ste podráždení a zabúdate? Môže za to skrytý „nepriateľ“ v krvi, ktorý vás potichu ničí
Aké sú výhody DBS v porovnaní s liekmi?
Jednou z hlavných výhod je, že sa znižuje potreba liekov, ako je L-DOPA, ktoré môžu mať časom nepríjemné vedľajšie účinky. Okrem toho DBS cielene stimuluje konkrétne mozgové oblasti, čím sa zlepšuje motorika, zmierňuje tras a znižuje výskyt takzvaného „freezingu“ – náhleho zamrznutia pohybu. V mnohých prípadoch umožní pacientovi väčšiu samostatnosť v každodennom živote.
Prečo majú niektorí pacienti obavy z tejto liečby?
Ide o neurochirurgický zákrok, teda zásah do mozgu, čo prirodzene vyvoláva rešpekt a obavy. Aj keď ide o bežný a relatívne bezpečný zákrok, predstava operácie mozgu býva pre mnohých pacientov odstrašujúca. Je však dôležité vedieť, že DBS má za sebou roky výskumu a praxe a prináša veľmi dobré výsledky.
Robí sa hlboká stimulácia mozgu aj na Slovensku?
Áno, DBS sa vykonáva aj na Slovensku, napríklad v Bratislave. Moji kolegovia na 2. neurologickej klinike majú s touto metódou bohaté skúsenosti – pacienti po zákroku často zaznamenajú výrazné zlepšenie. Navyše sa snažia o aktívnu destigmatizáciu tejto liečby, aby ju pacienti nevnímali ako „poslednú možnosť“.
Ako sa podľa vás bude liečiť Parkinsonova choroba v budúcnosti?
Pravdepodobne bude množstvo rôznych liekov a prístupov – podľa typu ochorenia, podľa genetiky každého jednotlivca. Hovoríme o ére personalizovanej medicíny, kde sa liečba prispôsobí konkrétnemu človeku. Ale dôležité je, že už dnes máme veľa vo vlastných rukách: vieme, že zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, vyvážená strava, starostlivosť o ústnu hygienu a celkové duševné zdravie – to všetko má pozitívny vplyv na náš mozog.
