Komáre, osy, včely. Počas letných dní aj večerov vedia poriadne potrápiť. A hoci väčšinou si s bodnutím, napríklad od včely, vieme poradiť aj sami, niekedy vie byť aj takáto banálna nepríjemnosť nebezpečná.
Začnime ale tým najbežnejším a najotravnejším hmyzom leta – komáre. Tiež nenávidíte to typické bzučanie? Ak je komárov v našom okolí veľa, siahame bežne po repelente. Ak ho však nepoužijeme správne, koledujeme si o zdravotné problémy.
Upozorňuje na to štúdia zverejnená v roku 2017 v časopise Environmental Toxicology and Pharmacology.
„Okrem už známych výhod pri aplikácii repelentov proti hmyzu rastie obava z ich potenciálnej toxicity v životnom prostredí, ktorá môže mať v dôsledku náhodného používania týchto zlúčenín negatívny vplyv na zdravie. Stále viac dôkazov naznačuje, že repelenty proti hmyzu môžu vyvolávať nežiaduce nebezpečné interakcie s biologickými systémami s potenciálom generovať škodlivé účinky, vrátane vzniku medziproduktov metabolizmu,“ varuje výskum.
Jeho autori opisujú, že existujú štyri hlavné cesty, ktorými môžu ľudia prísť do kontaktu s chemikáliami obsiahnutými v repelentoch: kontakt s pokožkou, očami, vdýchnutie a nechcené prehltnutie.
Najbežnejšou neúmyselnou cestou expozície je očný a nosový kontakt, keďže väčšina repelentov je dostupná vo forme sprejov. Potrebné je tiež si umývať ruky po tom, ako si aplikujeme repelent a ideme manipulovať s jedlom – existuje vtedy veľká pravdepodobnosť, že isté množstvo repelentu prehltneme.
Výskumníci varujú, že niektoré repelenty spôsobujú miestne podráždenie a nepohodlie pri kontakte s očami alebo ústnou dutinou, zaznamenané boli aj prípady nevoľnosti, vracania, hypotenzie, encefalopatie, záchvatov, kómy a ataxie.
„Je potrebné prijať opatrenia na vyváženie rizík medzi prevenciou chorôb prenášaných článkonožcami a možnými nežiaducimi účinkami repelentov proti hmyzu na zdravie. Trvanie používania repelentu proti hmyzu je dôležitým parametrom, rovnako ako dávka alebo koncentrácia. Deti by nemali byť vystavované žiadnym repelentom proti hmyzu, bez ohľadu na ich zloženie,“ mienia autori výskumu.
A čo robiť, keď repelent nezaberie a „pristane“ nám bodnutie napríklad od včely?
Záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna radí, ako prvé skontrolovať, či žihadlo zostalo v koži. „Ak je viditeľné, je potrebné ho opatrne odstrániť, aby sme zabránili ďalšiemu vniknutiu jedu do organizmu,“ hovorí Brna.
Aby sa minimalizovalo riziko infekcie alebo následného zápalu, záchranári odporúčajú ranu dôkladne vyčistiť mydlom a vodou.
Mierny opuch či bolesť v mieste bodnutia sú bežnou a prirodzenou reakciou organizmu. Nepríjemné prejavy možno zmierniť jednoduchým chladením. „Stačí priložiť napríklad studený obklad z chladničky či mrazničky, ideálne zabalený v textílii, aby sme pacientovi nespôsobili omrzliny,“ konštatuje záchranár.
Úľavu od svrbenia, začervenania či opuchu prinesie aj lokálna liečba. „Príkladom sú lokálne krémy, ktoré obsahujú antihistaminiká, lieky proti alergii či celkové antihistaminiká vo forme tabletiek,“ dodáva Brna.
V niektorých prípadoch však môže byť bodnutie hmyzom život ohrozujúce, a to v prípade alergickej reakcie. Medzi typické príznaky anafylaxie patria opuch dýchacích ciest, sťažené dýchanie či závraty. „V takýchto prípadoch je nevyhnutné volať na linku tiesňového volania. Ak osoba má pri sebe adrenalínové pero, treba ho okamžite použiť,“ uzatvára záchranár Brna.
Ako sa chrániť pred komármi doma?
- Základom sú sieťky na oknách, aby sa hmyz dovnútra vôbec nedostal.
- Ak používate elektrické odpudzovače s vyparovaním, používajte ich iba v dobre vetranej miestnosti.
- Deti, tehotné, osoby s respiračnými ochoreniami by ich mali používať opatrne alebo vôbec.
- Pozor na zdroje stojatej vody – napríklad v kvetináčoch. Komáre do nich kladú vajíčka.
- Vyskúšajte pestovať rastliny, ktoré odpudzujú komáre: napríklad levanduľu, mätu, rozmarín.