Nositeľné zdravotnícke technológie dnes sledujú oveľa viac než len počet krokov. Výskumníci z University of Texas at Arlington (UTA) spúšťajú dvojročnú štúdiu, v ktorej budú skúmať, či údaje zo všedných fitnes náramkov môžu pomôcť predpovedať riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Štúdia sa oficiálne začala 1. augusta. Využíva komerčne dostupné nositeľné zariadenia na monitorovanie fyzickej aktivity, spánku a krvného tlaku.
„Zameriavame sa na fyzickú aktivitu, spánok a krvný tlak – zhromažďujeme tieto údaje, aby sme pomocou pokročilého matematického modelovania zistili, či vieme predpovedať riziko srdcovocievnych ochorení alebo poruchy cievnej funkcie,“ uviedla Yue Liao, odborná asistentka kinesiológie na UTA, ktorá je vedúcou štúdie.
„Chceme zachytiť včasné príznaky kardiovaskulárnych problémov, aby bolo možné zasiahnuť skôr prostredníctvom zmien životného štýlu,“ doplnila.
Jedným z kľúčových aspektov štúdie je spánok – faktor, ktorý býva pri srdcovom zdraví často prehliadaný. Vedci chcú analyzovať, ako spánok ovplyvňuje energetickú hladinu, fyzickú aktivitu a nočnú funkciu orgánov a tieto poznatky použiť na hlbšie porozumenie rizikovým faktorom.
„Nesledujeme len fázy spánku alebo jeho dĺžku, ale aj priebežné ukazovatele, ako sú tepová frekvencia a krvný tlak počas spánku, aby sme odhalili možné zdravotné riziká,“ vysvetlila Liao
„Teším sa, že budem môcť interpretovať dáta o spánku spôsobom, ktorý reálne odzrkadlí životné skúsenosti účastníkov,“ dodala Christine Spadola, odborná asistentka sociálnej práce.
Jedným z cieľov štúdie je vytvoriť model strojového učenia, ktorý na základe údajov zo senzorov v nositeľných zariadeniach dokáže ísť nad rámec bežného sledovania fitnes aktivít.
„Kardiovaskulárne ochorenia sa zvyčajne diagnostikujú až po objavení príznakov – často už príliš neskoro,“ varuje Liao. „Dnes však máme senzory, ktoré dokážu nepretržite monitorovať každodenné aktivity, ako je spánok a krvný tlak. Chceme tieto údaje využiť na zachytenie prvých náznakov porúch,“ podčiarkla výskumníčka.
Liao zdôraznila, že výskum využíva bežne dostupné komerčné zariadenia, čo robí tento prístup dostupnejším pre širokú verejnosť než tradičné výskumné nástroje. Okrem toho, keďže nositeľné zariadenia dokážu zaznamenať široké spektrum údajov o zdraví ciev, účastníci nebudú musieť podstupovať zložité laboratórne vyšetrenia.
„Naším cieľom je napokon rozpoznať poruchy cievnej funkcie len na základe údajov zo zariadení, ktoré si ľudia bežne nosia na zápästí,“ uzavrela.