Spomínam si, že po prebudení som nevracala ani som nemala zodratý vnútrajšok úst ako moja kolegyňa, ktorú v inej nemocnici operovali tento týždeň a písala, že dočasne dokonca zachrípla. Čo všetko anestéziológ môže ovplyvniť a čo nie? Čo je to anestézia ušitá pacientovi na mieru a tzv. index krehkosti pacienta?
Začnime tým indexom krehkosti, pretože to je pojem, ktorý je pre mňa nový. Operácia je záťaž pre ľudský organizmus a ak je plánovaná, je potrebné sa na ňu pripraviť.
V Národnom onkologickom ústave je väčšina pacientov onkologických. Index krehkosti je pomôcka, alebo, nazvime to, skórovací systém, vďaka ktorému dokážeme určiť, nakoľko zraniteľný je pacient. Je to multifaktoriálny parameter, v rámci ktorého posudzujeme napríklad vek pacienta, to, či má okrem dôvodu operácie aj nejaké ďalšie pridružené ochorenia, posudzujeme jeho kondíciu, stav výživy. Môžeme mať pacienta, ktorý má zníženú mobilitu pre bolesť kolien a z tohto dôvodu stráca svalovú hmotu, lebo nemôže chodiť.
Iný pacient má poruchu tráviaceho systému a nemôže dostatočne prijímať plnohodnotnú výživu, takže mu ubúda svalová hmota z dôvodu nedostatku živín. Pacient so zníženou svalovou hmotou alebo podvyživený má menšie rezervy a pomalšie hojenie rán. Preto stanovujeme index krehkosti, aby sme vedeli odhadnúť riziko vážnejších komplikácií pred, počas a najmä po operačnom zákroku. A ak je to možné, pacienta na tento zákrok dostatočne pripraviť. Mal by vedieť, do čoho ide a mať reálne očakávania.
Foto: Národný onkologický ústav
Viem, že operačný zákrok prirovnávate k maratónu, na ktorý sa treba nachystať. Samozrejme, sme v NOÚ a hovoríme do veľkej miery o plánovaných zákrokoch. Ak niekomu zachraňujú život po autohavárii na urgente, je to úplne iná situácia. V spolupráci s kým stanovujete ten index krehkosti, inými slovami, individuálny plán starostlivosti o pacienta v predoperačnom a najmä pooperačnom období?
Tento index krehkosti stanovujeme v spolupráci s ošetrujúcim lekárom, napríklad klinickým onkológom, ktorý pacienta pozná a nastavuje mu stratégiu systémovej liečby v podobe chemo-, rádio- či imunoterapie. Tento lekár pozná pacientovu históriu aj kondíciu, vie predpokladať, aké má rezervy. Keď sa dohodneme s onkológom, následne hľadáme optimálne riešenie v spolupráci s chirurgom. Či je pacient vôbec vhodný na chirurgické riešenie, či z operácie bude profitovať, či záťaž počas operácie nie je priveľká a stojí to vôbec za to riziko. Pacient samotný má právo rozhodnúť sa, čo z liečby chce absolvovať a čo za to nestojí. Musí sa zamyslieť, čo má preňho väčšiu hodnotu, aby sa rozhodol správne.
Príklad?
Napríklad, či je potrebné pacientovi s mnohými metastázami vyoperovať chorý úsek čreva, pričom stratí zvyšok svojej mobility a už nebude samoobslužný. To znamená, že sa z neho stane ležiaci človek, o ktorého bude potrebné sa len starať. Alebo bude postačovať paliatívna liečba, ktorá mu umožní dožiť pri čo najvyššej kvalite života a podľa možnosti bez bolesti. Je to veľmi individuálne a robiť tieto rozhodnutia nie je jednoduché ani pre odborníkov a ani pre pacientov a ich blízkych.
Čítajte rozhovor Zobudím sa, pán doktor? Žiadna anestézia nie je bez rizika
Aby som si to vedela predstaviť v praxi… lebo ja si spomínam iba na predoperačné vyšetrenie, počas ktorého som sa nezhovárala s vami ako lekárkou, ktorá ma uspávala. V ambulancii sa ma v rámci anamnézy opýtali, či nenosím protézu, či nemám umelé oko a pozreli sa na predoperačné výsledky z krvi, rtg. a podobne.
Áno, máme pacientov, ktorí sú mladí, v kondícii, nemajú pridružené ochorenia, možno ľahkú hypertenziu (vysoký krvný tlak) kontrolovanú liečbou. Čaká ich malý výkon, vyrezanie zhubného znamienka z kože alebo hrčky v prsníku. Taký pacient po internom predoperačnom absolvuje predanestetické vyšetrenie a na druhý deň ho operujú. Máme však pacientov, kde je dlhšia a komplexnejšia história nejakého onkoochorenia.
Napríklad pred pár rokmi mal pacient operáciu hrubého čreva z dôvodu rakoviny, teraz má recidívu (návrat) ochorenia s metastázami v pečeni. Medzitým dostal chemo- aj rádioterapiu a prekonal infarkt. Toto sú pacienti, ktorých nestačí vyšetriť deň pred zákrokom, ale najprv klinický onkológ konzultuje s chirurgom, čo je vôbec možné technicky urobiť a či to má pre pacienta význam. Ak chirurg povie, že áno, prizvú do toho procesu nás ako anestéziológov. My musíme zvážiť, či takáto onkooperácia dva-tri mesiace po infarkte nie je príliš riziková, akú má pacient svalovú silu, schopnosť dýchania, lebo operácia znamená zvýšené nároky na dodávku kyslíka, obehový systém.
Niekedy odporučíme, aby sa pacient na zákrok mesiac-dva pripravoval. V rámci prípravy navrhneme zlepšiť výživu v podobe bielkovinovej stravy, dobudovať svalovú hmotu silovým tréningom, ak má pacient veľa tuku a málo svalov. Pľúcny lekár a kardiológ by zatiaľ mali pomôcť skompenzovať chronické ochorenia, ktoré pacient má. Je to, ako keď sa pripravujete na športový výkon. Vrcholový športovec musí byť v najlepšej forme tesne pred výkonom.
