Na Slovensku je diabetes 2. typu, ktorý je najčastejšou formou cukrovky, rozsiahly zdravotný problém. V roku 2023 bolo na Slovensku liečených takmer 340-tisíc diabetikov, z ktorých 91 % malo cukrovku 2. typu.
Nový výskum, ktorý bude predstavený na tohtoročnom výročnom zasadnutí Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD) vo Viedni, Rakúsko (15.–19. septembra), ukazuje, že u ľudí, ktorým bol nedávno diagnostikovaný diabetes 2. typu a ktorí nemali v minulosti kardiovaskulárne ochorenie, existuje jasná súvislosť medzi fyzickou aktivitou a rizikom celkovej úmrtnosti a závažných nežiaducich kardiálnych príhod, akými sú infarkty a mozgové príhody.
Na štúdii pracoval výskumný tím pod vedením Line Eriksen a Sidsel Domazet zo Steno Diabetes Centre Odense dánskej Univerzitnej nemocnice Odense.
"Aj ľahká aktivita znižuje riziko vážnych srdcových príhod a celkovej úmrtnosti, nezávisle od klasických rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. To zdôrazňuje potenciálne zdravotné prínosy aspoň nejakej fyzickej aktivity oproti úplnej nečinnosti pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení a predčasných úmrtí u ľudí nedávno diagnostikovaných s diabetom 2. typu,“ zdôrazňujú autori výskumu.
Viaceré štúdie ukázali, že fyzická aktivita zlepšuje citlivosť na inzulín, kontrolu hladiny cukru v krvi a telesné zloženie u ľudí s cukrovkou 2. typu a že je spojená so znížením kardiovaskulárneho rizika v bežnej populácii. V tejto novej štúdii autori skúmali, či môže byť samostatne udávaná fyzická aktivita prognostickým ukazovateľom rizika kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti u ľudí nedávno diagnostikovaných s cukrovkou 2. typu bez predchádzajúceho kardiovaskulárneho ochorenia.
Štúdia využila údaje z Dánskeho centra pre strategický výskum diabetu 2. typu z rokov 2010–2023, zahŕňajúce účastníkov diagnostikovaných s týmto typom cukrovky počas posledných dvoch rokov. Fyzickú aktivitu uviedlo 11 355 účastníkov a bola zaradená do kategórií: sedavý spôsob života, ľahká fyzická aktivita a stredne až vysoko intenzívna fyzická aktivita.
Primárnymi sledovanými ukazovateľmi boli celková úmrtnosť a závažné nežiaduce kardiálne príhody vrátane infarktov, ischemických mozgových príhod, koronárnej revaskularizácie, srdcového zlyhania a úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.
Výskumníci zistili, že 18 % účastníkov uviedlo sedavý spôsob života, zatiaľ čo 62 % a 20 % sa venovalo ľahkej fyzickej aktivite a stredne až vysoko intenzívnej fyzickej aktivite.
Počas mediánu sledovania 8,4 roka došlo k 1 149 kardiovaskulárnym príhodám a 1 048 úmrtiam. Vyššia úroveň fyzickej aktivity bola nepriamo spojená so závažnými nežiaducimi kardiálnymi príhodami aj celkovou úmrtnosťou.
Po úprave o niektoré mätúce faktory (vek, pohlavie, rok zaradenia do štúdie, trvanie cukrovky, fajčenie, konzumácia alkoholu a obvod pása) mali účastníci s ľahkou aktivitou a stredne až vysoko intenzívnou fyzickou aktivitou o 23 % a 28 % nižšie riziko závažných kardiálnych príhod a o 27 % a 33 % nižšie riziko celkovej úmrtnosti v porovnaní so sedavými účastníkmi.