Výskumníci z University of Florida (UF) vylepšili potenciálne prelomové prenosné zariadenie na detekciu rakoviny prsníka zo slín, zjednodušili jeho dizajn a potvrdili jeho presnosť.
Vreckový biosenzor rýchlo a presne odhalil rakovinu prsníka a rozlíšil jej typ meraním biomarkerov v slinách, uvádza štúdia publikovaná v časopise Biosensors.
„Podarilo sa nám zmenšiť senzorovú platformu tak, aby sa zmestila do dlane, čo bol náš hlavný cieľ – sprístupniť a zjednodušiť jej použitie pre pacientov,“ povedala hlavná autorka štúdie Josephine Esquivel-Upshaw, profesorka na UF College of Dentistry a členka UF Health Cancer Center. „Prenosný dizajn znamená, že ide o sľubnú alternatívu pre detekciu a monitorovanie rakoviny prsníka, najmä vo vidieckych oblastiach,“ verí výskumníčka.
Esquivel-Upshaw spolupracovala s Fan Renom, popredným profesorom na UF Department of Chemical Engineering, doktorandkou Hsiao-Husuan Wan a ďalšími z Herbert Wertheim College of Engineering. Vedci pracovali na zostrojení zariadenia s opakovane použiteľnou plošnou doskou a komerčne dostupnými testovacími prúžkami na glukózu. Taktiež vyvinuli viackanálový testovací prúžok. Každý prúžok dokáže testovať viaceré biomarkery, čím sa znižujú náklady.
Po odobratí slín do malej sterilnej nádoby sa špička testovacieho prúžku ponorí do vzorky približne na tri sekundy. Následne sa prúžok vloží do konektora na plošnej doske. Meranie sa zobrazí na displeji a zároveň odošle do aplikácie v tablete alebo telefóne, takže výsledky sú k dispozícii takmer v reálnom čase.
Pri testovaní na 29 vzorkách slín pacientok biosenzor správne identifikoval pacientky s rakovinou prsníka v 100 % prípadov a správne určil pacientky bez rakoviny v 86 % prípadov. Znamená to, že sa úspešne minimalizoval počet falošne negatívnych výsledkov. Zariadenie dokázalo rozlíšiť zdravé pacientky, pacientky s karcinómom in situ a pacientky s invazívnym karcinómom prsníka.
Výskumný tím dúfa, že biosenzor sa stane doplnkovým nástrojom na skríning rakoviny prsníka – buď ako prvotný ukazovateľ potreby mamografie, alebo ako sprievodný test na rozhodnutie, či je potrebné podstúpiť pokročilejšie zobrazovanie, ako je MRI.
„Je to veľmi vzrušujúce, pretože toto zariadenie by mohlo zlepšiť dostupnosť skríningu rakoviny prsníka a výrazne znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť,“ uviedol Coy Heldermon, onkológ špecializujúci sa na rakovinu prsníka v UF Health a spoluautor štúdie. „Ak sa všetko potvrdí, bude to prelom,“ podčiarkol.
Asi 1 z 8 žien dostane rakovinu prsníka. Skríning pomáha odhaliť rakovinu v počiatočnom štádiu, keď je najlepšie liečiteľná. Na Slovensku majú nárok na bezplatné skríningové mamografické vyšetrenie prsníkov všetky ženy vo veku od 45 do 75 rokov.
„Za jeden rok u nás pribudne približne 2 500 nových prípadov a až 300 žien zomrie na rakovinu prsníka zbytočne z dôvodu neskorej diagnostiky tohto ochorenia,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva SR.
Aj vedci z UF uvádzajú, že strach z nepohodlia, náklady, potreba voľna v práci či iné faktory môžu byť prekážkou skríningu.
Esquivel-Upshaw to pozná z vlastnej skúsenosti – jej matka zomrela na rakovinu prsníka, a preto má vysoké riziko. Každých šesť mesiacov absolvuje buď mamografiu, alebo MRI. „Je to otrava a môže to byť odrádzajúce. Oveľa radšej by som doma odovzdala jednoduchú vzorku slín, ktorá by určila ďalší krok v skríningu,“ povedala.
Ďalším krokom tímu je testovanie väčšieho počtu biomarkerov v slinách, aby sa určilo, ktoré najlepšie predpovedajú rakovinu prsníka. V konečnom dôsledku by sa biosenzor mohol kalibrovať na detekciu širokého spektra ochorení a mať omnoho širšie využitie, uviedla Esquivel-Upshaw.