Klimatizácia pomáha udržiavať teplotu v interiéri v znesiteľnej výške aj vtedy, keď je vonku neznesiteľná horúčava. Niektorí ľudia sa však používaniu klimatizácie vyhýbajú bez ohľadu na to, aké je vonku teplo, pretože sa obávajú, že ich môže spraviť chorými. „Aj keď to môže znieť pre niekoho prehnane, ako mikrobiologička môžem povedať, že táto obava nie je úplne neopodstatnená,“ varuje Primrose Freestone, odborná asistentka v klinickej mikrobiológii na University of Leicester.
V článku pre portál The Conversation opísala, aké riziká so sebou klíma prináša. Podľa jej slov, ak klimatizačný systém zlyhá alebo nie je správne udržiavaný, môže sa v ňom usadiť infekčný mikrób. Takto sa môže klimatizačná jednotka stať zdrojom mnohých vzdušných infekcií – od obyčajného prechladnutia až po zápal pľúc.
Varuje pred syndrómom chorej budovy, čo je všeobecný názov pre symptómy, ktoré sa môžu rozvinúť po dlhšom pobyte v klimatizovanom prostredí. Patria medzi ne bolesti hlavy, závraty, upchatý alebo tečúci nos, pretrvávajúci kašeľ či sipot, podráždenie alebo vyrážky na koži, problémy so sústredením pri práci a únava.
„Tento stav sa zvyčajne vyskytuje u ľudí pracujúcich v kanceláriách, ale môže postihnúť každého, kto trávi dlhý čas v klimatizovaných budovách, ako sú nemocnice. Symptómy syndrómu chorej budovy sa zhoršujú čím dlhšie ste v konkrétnej budove a zlepšia sa po odchode,“ opisuje Freestone.
Poukázala na štúdiu z Indie z roku 2023, ktorá porovnala 200 zdravých dospelých, ktorí pracovali aspoň 6–8 hodín denne v klimatizovanej kancelárii, s 200 zdravými dospelými bez klimatizácie. Skupina s klimatizáciou mala počas dvojročného výskumu častejšie symptómy zodpovedajúce syndrómu chorej budovy – najmä vyšší výskyt alergií. Klinické testy tiež ukázali, že u ľudí vystavených klimatizácii bola zhoršená pľúcna funkcia a mali viac absencií v práci v porovnaní so skupinou bez klimatizácie.
„Ďalšie štúdie potvrdili, že kancelárski pracovníci v klimatizovaných priestoroch majú vyšší výskyt syndrómu chorej budovy ako tí, ktorí nepracujú v prostredí s klimatizáciou. Predpokladá sa, že jednou z príčin syndrómu chorej budovy sú pokazené klimatizačné jednotky. Ak klimatizácia nefunguje správne, môže do vzduchu vypúšťať alergény, chemikálie a mikroorganizmy, ktoré by inak zachytila. Pokazená klimatizácia môže tiež uvoľňovať chemické výpary z čistiacich prostriedkov alebo chladiacich médií. Chemikálie ako benzén, formaldehyd a toluén sú toxické a dráždia dýchacie cesty. Zle udržiavané klimatizačné systémy môžu byť aj zdrojom bakteriálnych patogénov, ktoré spôsobujú vážne infekcie,“ uvádza Freestone.
Vysvetlila tiež, že Legionella pneumophila je baktéria spôsobujúca legionársku chorobu – pľúcnu infekciu prenášanú vdýchnutím kvapôčok vody obsahujúcich tieto baktérie. Darí sa im vo vodnatých prostrediach, ako sú vírivky alebo klimatizačné systémy.
Infekcia Legionellou sa najčastejšie vyskytuje na miestach, kde sa voda znečistila – v hoteloch, nemocniciach alebo kanceláriách. Symptómy sa podobajú zápalu pľúc: kašeľ, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, horúčka a príznaky podobné chrípke. Objavia sa zvyčajne 2 až 14 dní po vystavení baktériám. Infekcia Legionellou môže byť život ohrozujúca a často si vyžaduje hospitalizáciu. Úplné zotavenie môže trvať niekoľko týždňov.
Nie je to jediná hrozba, ktorá so sebou nesie klimatizácia. Hromadenie prachu a vlhkosti v klimatizačných systémoch vytvára podmienky na rast ďalších infekčných mikróbov.
„Výskum nemocničných klimatizačných systémov ukázal, že huby ako Aspergillus, Penicillium, Cladosporium a Rhizopus sa často hromadia vo vlhkých častiach ventilačných systémov. Tieto hubové infekcie môžu byť vážne u zraniteľných pacientov, ako sú imunokompromitovaní, po transplantácii orgánov alebo na dialýze – ako aj u predčasne narodených detí. Napríklad Aspergillus spôsobuje zápal pľúc, abscesy pľúc, mozgu, pečene, sleziny, obličiek a kože a môže infikovať aj popáleniny a rany,“ varuje Freestone.
Príznaky hubových infekcií sú najmä respiračné: pretrvávajúci kašeľ alebo sipot, horúčka, dýchavičnosť, únava a nevysvetliteľný úbytok hmotnosti.
Mikrobiologička poukázala aj na to, že cez klimatizáciu sa môžu šíriť aj vírusové infekcie. „Jedna prípadová štúdia ukázala, že deti v čínskej materskej škole sa nakazili norovírusom zo systému klimatizácie, čo spôsobilo u 20 žiakov črevnú chrípku. Hoci sa norovírus zvyčajne prenáša kontaktom s nakazenou osobou alebo dotykom kontaminovaného povrchu, v tomto prípade sa preukázalo, že vírus sa šíril vzduchom – priamo z klimatizačnej jednotky na toalete v triede. Podobné prípady šírenia norovírusu týmto spôsobom už boli zaznamenané,“ podčiarkla Freestone.
Ďalším dôvodom, prečo môže klimatizácia zvyšovať riziko infekcie, je spôsob, akým riadi úroveň vlhkosti. Vnútorný vzduch je suchší ako vonkajší. „Dlhodobý pobyt v prostredí s nízkou vlhkosťou môže vysušiť sliznice nosa a hrdla. To znižuje ich schopnosť zabraňovať prenikaniu baktérií a húb do tela – a môže vás urobiť náchylnejšími na hlboké infekcie dutín,“ dodáva Freestone.
Na druhej strane, klimatizácia môže aj pomáhať obmedziť šírenie vírusov vo vzduchu, prekvapuje Freestone. Výskumy ukazujú, že pravidelne udržiavané a dezinfikované klimatizačné jednotky dokážu znížiť hladiny bežných vírusov, vrátane covidu.
„Klimatizácie sú navrhnuté tak, aby filtrovali znečisťujúce látky, spóry húb, baktérie a vírusy a bránili im vstupu do vzduchu, ktorý dýchame v interiéri. Tento ochranný štít však môže byť narušený, ak je filter starý alebo špinavý, alebo ak systém nie je čistený. Dobrá údržba klimatizácie je preto kľúčová na prevenciu infekcií spojených s jej používaním,“ uzatvára mikrobiologička.

