Cestovanie ako liek: Zostaňte na cestách zdraví. Na čo nezabudnúť a čo si pribaliť?

Letisková hala pulzuje životom. Ľudia sa ponáhľajú, v rukách držia pasy, mobilné telefóny a kávu z automatu. Uprostred toho ruchu sú stovky dovolenkárov, ktorí odchádzajú do rôznych destinácií a vracajú sa z nich. Jedným z nich bude aj internista Milan Kulkovský z Medmedical Klinik Oščadnica, ktorý si ešte pred tým našiel chvíľu na rozhovor.

Nenechávajte si nič na potom

Aj vy si často hovoríte, že návštevy krajín si necháte na neskôr, keď budete mať konečne dostatok času? Moderné štúdie dokazujú, že pravidelné cestovanie má na naše zdravie prekvapujúco silný pozitívny vplyv. „Znižuje riziko úmrtia o takmer 37 percent a Alzheimerovej choroby o 47 percent. Najväčší prínos má, keď sa na cestách aktívne zaujímame o nové veci – navštívime galérie, koncerty, zámky,“ hovorí internista Milan Kulkovský. Podľa vedcov nám vo vyššom veku prospieva aj nadväzovanie nových spoločenských kontaktov, lepší spánok a získavanie nových zážitkov. „Metaanalýzy preukázali, že ľudia, ktorí si berú dovolenku aspoň raz ročne, majú nižšie riziko srdcových príhod či predčasného úmrtia,“ dodáva lekár.

Starší cestovatelia však čelia špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. „Cestovanie treba prispôsobiť zdravotnému stavu – vyhnúť sa náročným túram, voliť skôr organizované pobyty. „Vo vyššom veku máme slabšiu imunitu a nižšiu odolnosť proti extrémom, ako sú horúčavy či nadmorská výška,“ upozorňuje známy odborník. Odporúča cestovať v obdobiach s príjemnými teplotami a program si naplánovať tak, aby nezahŕňa prehnanú fyzickú záťaž. A ak chcete ostať aktívni, skúste napríklad cyklistiku – najnovšie výskumy ukazujú, že znižuje riziko demencie až o 19 percent a Alzheimerovej choroby o 22 percent, a na elektrobicykli zvládnete pohodlne aj dlhšie výjazdy.

Príprava, ktorá rozhodne o tom, ako dovolenka dopadne

Pred dlhým letom alebo náročnejšou cestou je nevyhnutná dôkladná príprava. „Začnite kontrolou u lekára, najmä ak máte chronické ochorenia,“ radí lekár. Ľudia s takými diagnózami by mali konzultovať plánovanú destináciu aj typ cestovania niekoľko týždňov vopred. Lekár vie posúdi, či dané podnebie, nadmorská výška, úroveň zdravotnej starostlivosti alebo potrebné očkovania nepredstavujú zvýšené riziko.

„Môže upraviť dávkovanie liekov, predpísať preventívnu liečbu proti trombóze či vystaviť potvrdenie pre prípad, že by ste v zahraničí potrebovali ošetrenie, pre leteckú prepravu liekov alebo zdravotných pomôcok,“ vysvetľuje, že taká príprava výrazne znižuje riziko komplikácií a umožňuje dovolenku si skutočne užiť.

Milan Kulkovský zdôrazňuje aj dôležitosť cestovného poistenia, ktoré kryje liečbu a prípadný prevoz domov. Lieky odporúča prepravovať v termoobaloch a v príručnej batožine, v množstve postačujúcom aj pre prípad predĺženia pobytu. Rozumné je vopred si zistiť, kde sa v destinácii nachádza najbližšie zdravotnícke zariadenie, pretože v niektorých krajinách môže byť vzdialené aj niekoľko hodín cesty.

Čítajte viac Les namiesto tabletky: Psychické problémy v mestách narastajú, toto je podľa vedcov rýchle a jednoduché riešenie

Lietadlo – skúška pre telo aj myseľ

Videli ste na palube ľudí, ktorí nevedia obsedieť? Ako sa raz za čas postavili a popreťahujú si nohy? Nehanbite sa ich nasledovať. „Pri dlhých letoch či cestách autom sa u starších ľudí najčastejšie stretávame s opuchmi nôh, so zhoršením chronických ochorení srdca alebo pľúc, s bolesťami chrbta a kĺbov, ale aj s rizikom vzniku hlbokej žilovej trombózy,“ upozorňuje doktor Kulkovský. Pridáva sa k tomu aj dehydratácia, únava z časového posunu a väčšia náchylnosť na respiračné infekcie.

Prevencia podľa neho nie je náročná: každú hodinu až dve sa postaviť a poprechádzať sa alebo si aspoň precvičiť nohy, piť dostatok vody, nosiť kompresné pančuchy a vyhýbať sa alkoholu. Pri zvýšenom riziku trombózy môže lekár odporučiť podanie nízkomolekulárneho heparínu. Oblečenie by malo byť voľné a pohodlné, tesné rifle a opasky nechajte doma.

Keď čas ide proti nám

Predstavte si, ako by to asi vyzeralo po vašom prílete do Tokia. Pravdepodobne by ste sedeli na posteli o tretej ráno a nevedeli by ste zaspať. „Jet lag vzniká, keď sa naše biologické hodiny náhle ocitnú v inom časovom pásme, ale stále fungujú podľa pôvodného rytmu,“ vysvetľuje internista z Oščadnice. Prejavuje sa únavou, ospalosťou cez deň, nespavosťou v noci, bolesťami hlavy, zníženou koncentráciou, niekedy aj tráviacimi ťažkosťami či zhoršenou náladou.

Jeho intenzita závisí od počtu prekročených časových pásiem a smeru letu. „Cestovanie na východ je náročnejšie, pretože deň sa skracuje,“ pripomína odborník. Podľa neho pomôže, ak si pred cestou postupne začnete posúvať čas spánku, po prílete budete trávite čas na dennom svetle, obmedzíte kofeín a alkohol a budete piť dostatok tekutín, a pomôže vám aj primeraná fyzická aktivita. V niektorých prípadoch pomôže krátkodobé užívanie melatonínu.

Internista Kulkovský upozorňuje, že prispôsobenie trvá zvyčajne 1 až 2 dni na každé prekročené časové pásmo. Takže pri posune o šesť hodín môže organizmu trvať približne týždeň, kým sa úplne zosynchronizuje s miestnym časom.

Čítajte viac Horúčavy a vlhkosť – smrteľná kombinácia pre srdce. Riziko srdcových ťažkostí počas tropických dní stúpa šesťnásobne

Keď si z dovolenky privezieme viac, než chceme

Niekedy si ľudia z ciest neprivezú viac než len magnetku. „Ak sa po návrate objaví horúčka, pretrvávajúca hnačka, vyrážka alebo bolesť na hrudníku, treba ísť k lekárovi,“ zdôrazňuje doktor Kuklovský. Niektoré tropické choroby sa môžu prejaviť až po niekoľkých týždňoch. „Najčastejšie sa ale dovolenkári vracajú s tráviacimi infekciami, so spáleninami od slnka, zápalmi uší po kúpaní, s bodnutiami hmyzom alebo so zhoršením chronických ochorení či s trombózami.“

Kinetóza – keď sa zem hýbe aj v cieli

Ak vám je zle vo všetkom, čo sa hýbe – od auta, autobusu až po loď, niet pochýb, že ide o kinetózu. Je to akýsi zmätok v mozgu. „Oči hlásia, že sedíte, ale vnútorné ucho vníma pohyb,“ vysvetľuje odborník. Zrýchlenie, zákruty, vlny, princíp je rovnaký v aute, lietadle aj na lodi – líši sa len typ pohybu a intenzita podnetov. Tento „konflikt“ vedie k podráždeniu centier v mozgovom kmeni, ktoré riadia rovnováhu a vracanie. Riziko zvyšuje čítanie počas jazdy, sedenie v zadnej časti vozidla, horúce a vydýchané prostredie či silné pachy.

„Pomôže vám, keď si presadnete dopredu v aute, v lietadle nad krídla, na lodi do stredu trupu, kde sú pohyby jemnejšie. Fixujte pohľadom jedno miesto – sledujte horizont alebo stabilný bod v diaľke. Pred cestou vždy niečo ľahšie zjedzte. Myslite na pravidelný prísun tekutín, vyhýbajte sa alkoholu a ťažkým mastným jedlám.“

Ak viete, že vám býva zle, vezmite si liek ešte pred cestou. „Antihistaminiká či prípravky proti kinetóze sú účinné, najmä ak sa užijú preventívne. U citlivých ľudí pomáha aj tréning rovnovážneho aparátu v podobe častejších krátkych jázd či plavieb, aby sa organizmus postupne prispôsobil,“ vysvetľuje lekár.

Strach z lietania nie je hanba

Nechodíte ďalej, než sa dostanete autom, lebo sa bojíte lietať? Priznať si, že máte strach, je prvým krokom k jeho prekonaniu. „Strach z lietania je pomerne častý a môže siahať od mierneho nepokoja až po výraznú úzkosť či panický záchvat,“ vysvetľuje známy internista. Príčiny sú rôzne – od obavy z výšok či uzavretých priestorov cez strach z technických porúch až po pocit straty kontroly.

Pomoc závisí od intenzity problému a od toho, či ide krátkodobú podporu pred jedným letom alebo o systematickú, dlhodobú prácu na sebe.

„Pri miernej nervozite môže pomôcť čaj alebo kvapky z medovky. Pri silnej úzkosti môže lekár odporučiť lieky – antihistaminiká pomáhajú uvoľniť napätie a zároveň tlmia kinetózu, treba však počítať s možnými vedľajšími účinkami, ako je ospalosť a sucho v ústach. Na lekársky predpis sú v krajnom prípade dostupné anxiolytiká.“

Dlhodobé riešenie môžu poskytnúť tréningy a psychoterapia pod vedením odborníka, na ktorých sa naučíte techniky zvládania stresu.

Čítajte viac Z gauča k dlhšiemu životu. Aj trochu pohybu robí veľký rozdiel: Aktívny životný štýl znižuje riziko infarktu a mozgovej príhody pri tejto častej chorobe

Káva nie je všeliek na únavu

Ak cestujete autom, na benzínkach pri diaľnici sa vám naskytne ten istý výjav – rad ľudí, ktorí si odnášajú tégliky kávy. Kofeín síce dokáže dočasne prekryť únavu, ale nenahradí spánok. „Dávka nad 400 mg denne – čo sú asi štyri šálky kávy a dva veľké energetické nápoje – už môže zvyšovať búšenie srdca, spôsobovať vysoký krvný tlak, tras, nervozitu a poruchy spánku,“ varuje doktor.

Káva aj energetické nápoje pôsobia krátkodobo. Účinok sa rýchlo vytráca a môže viesť k preceneniu vlastných schopností. Energetické nápoje sú ešte problematickejšie – obsahujú cukor, taurín a ďalšie stimulanty, ktoré v kombinácii s kofeínom zvyšujú záťaž na srdce. U citlivých ľudí môžu vyvolať arytmie, nevoľnosť, bolesti hlavy či prudký pokles energie po odznení účinku.

„Vhodnejšie, ako spoliehať sa na kofeín, je dať si prestávku, krátko si zdriemnuť, každé dve hodiny sa prejsť alebo ponaťahovať, vystriedať sa s iným vodičom, jesť ľahké jedlá a piť dostatok vody,“ upozorňuje lekár. Najistejším zdrojom energie na cesty zostáva kvalitný spánok pred odchodom, nie silná káva v poslednej chvíli.

Na dovolenku odpočinutí

Pred dovolenkou býva naša hladina kortizolu často na maxime – snažíme sa dokončiť pracovné úlohy, vybaviť domácnosť a všetko stihnúť. Keď kortizol klesne a organizmus sa uvoľní, imunitný systém je oslabený a sme náchylnejší ochorieť práve v prvých dňoch dovolenky.

„Ak odchádzate vyčerpaní, prvé dni len dospávate a z dovolenky toho veľa nemáte,“ hovorí lekár. Oslabené telo horšie zvláda zmeny prostredia, časového pásma či klimatických podmienok. Prvé dni namiesto oddychovania len „dosypávate“ deficit.

Milan Kulkovský odporúča nechať si pred odletom aspoň dva voľné dni, poriadne sa vyspať, piť dostatok vody a jesť ľahšiu stravu. „Telo tak vyrazí na cestu s plnou batériou a dovolenka sa nezačne liečením únavy.“ Aj krátke obdobie odpočinku pred cestou môže rozhodnúť, či si dovolenku užijete naplno, alebo ju strávite v polospánku.

Čítajte viac Pohár vína ako riziko? Skoršie vysadenie alkoholu a lieky môžu zastaviť „tichého zabijaka“

Keď dovolenka skúša psychiku

Ľudia s úzkostnými a depresívnymi poruchami môžu na cestách zažívať zhoršenie stavu. „Zmena prostredia, narušenie denných rituálov, cestovný stres či pocit, že si musím oddýchnuť a užívať, môžu paradoxne zvyšovať napätie,“ vysvetľuje lekár. Niekedy sa objavia panické ataky – v lietadle, na preplnených miestach alebo v situáciách, kde má človek pocit straty kontroly.

Pre týchto cestovateľov môže byť náročné odlúčenie od domáceho zázemia, zmena spánkového režimu, neznáme prostredie či prebytok nových podnetov.

„Pomáha realistické plánovanie cesty, bez preplneného programu, a vopred zistené informácie o ubytovaní, doprave či dostupnej zdravotnej starostlivosti. Pripravené techniky zvládania úzkosti – dychové cvičenia, meditácia, hudba či krátke prestávky na upokojenie – môžu výrazne zlepšiť komfort počas cesty. Pokračovanie v liečbe podľa odporúčaní lekára a dostatočná zásoba liekov sú samozrejmosťou. Pri silnej úzkosti možno zvážiť krátkodobú farmakologickú podporu po dohode so psychiatrom," pokračuje internista, podľa ktorého má zmysel prebrať túto tému s odborníkom ešte pred cestou. Vie poradiť, ako sa pripraviť, čo robiť pri zhoršení stavu a kedy vyhľadať pomoc. „Často to znamená, že cestovanie prebehne pokojnejšie a bez zbytočných kríz,“ uzatvára doktor.

Niekedy treba povedať nie

„Ak máte akútnu infekciu, bolesti na hrudníku, problémy s dýchaním, čerstvú ranu po operácii alebo iný vážny zdravotný problém, necestujte,“ zdôrazňuje internista Milan Kulkovský z Medmedical Klinik Oščadnica. „Cestovanie môže počkať, zdravie nie.“ Ochorenie sa môže rýchlo zhoršiť a vyžiada si urgentnú starostlivosť – a to nechce zažiť nikto. Cestovanie môže byť liekom pre dušu aj telo, ale len vtedy, ak naň vyrážame pripravení, v dobrej kondícii a s rešpektom k svojim limitom. Najlepšia dovolenka je tá, z ktorej sa vrátime oddýchnutí a zdraví, nie unavení či chorí.