Niektoré náhradné sladidlá môžu mať neočakávané následky pre dlhodobé zdravie mozgu, uvádza štúdia publikovaná 3. septembra 2025 v časopise Neurology®, ktorý vydáva Americká akadémia neurológie.
Štúdia skúmala sedem nízkokalorických a nekalorických sladidiel a zistila, že ľudia, ktorí konzumovali najvyššie množstvá, zaznamenali rýchlejší pokles myslenia a pamäťových schopností v porovnaní s tými, ktorí ich konzumovali najmenej. Prepojenie bolo ešte silnejšie u ľudí s cukrovkou. Hoci štúdia preukázala súvislosť medzi používaním niektorých umelých sladidiel a kognitívnym úpadkom, nepreukázala, že sú jeho príčinou.
Štúdia skúmala tieto umelé sladidlá: aspartám, sacharín, acesulfam-K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatóza. Nachádzajú sa najmä v ultraspracovaných potravinách, ako sú ochutené vody, sódy, energetické nápoje, jogurty a nízkokalorické dezerty. Niektoré sa používajú aj ako samostatné sladidlá.
„Nízkokalorické a nekalorické sladidlá sa často považujú za zdravú alternatívu cukru, no naše zistenia naznačujú, že niektoré sladidlá môžu mať časom negatívny vplyv na zdravie mozgu,“ uviedla autorka štúdie Claudia Kimie Suemoto z Univerzity v São Paule v Brazílii.
Do štúdie bolo zapojených 12 772 dospelých z celej Brazílie. Priemerný vek bol 52 rokov a účastníci boli sledovaní v priemere osem rokov.
Na začiatku výskumu účastníci vyplnili dotazníky o stravovaní, kde uviedli, čo jedli a pili počas predchádzajúceho roka. Výskumníci ich rozdelili do troch skupín podľa celkového množstva skonzumovaných umelých sladidiel.
Najnižšia skupina prijímala v priemere 20 mg/deň, najvyššia 191 mg/deň. Pre aspartám to zodpovedá jednej plechovke diétneho nealkoholického nápoja. Najvyššia spotreba bola pri sorbitole – priemerne 64 mg/deň.
Účastníci absolvovali kognitívne testy na začiatku, v polovici a na konci štúdie, ktoré sledovali pamäť, jazyk a myslenie. Testy hodnotili verbálnu plynulosť, pracovnú pamäť, vybavenie slov a rýchlosť spracovania informácií.
Po zohľadnení faktorov, ako sú vek, pohlavie, vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia, výskumníci zistili, že ľudia, ktorí konzumovali najvyššie množstvá sladidiel, zaznamenali o 62 % rýchlejší úpadok myslenia a pamäti než tí, ktorí konzumovali najmenej – čo zodpovedá približne 1,6 roka starnutia. Stredná skupina zaznamenala úpadok o 35 % rýchlejší, čo zodpovedá približne 1,3 roka starnutia.
Pri analýze podľa veku sa ukázalo, že ľudia mladší ako 60 rokov, ktorí konzumovali najviac sladidiel, zaznamenali rýchlejší pokles verbálnej plynulosti a celkových kognitívnych schopností v porovnaní s tými, ktorí konzumovali najmenej. U osôb nad 60 rokov sa súvislosť nepotvrdila. Silnejší vzťah sa ukázal aj u ľudí s cukrovkou než u tých bez nej.
Pri jednotlivých sladidlách sa konzumácia aspartámu, sacharínu, acesulfámu-K, erytritolu, sorbitolu a xylitolu spájala s rýchlejším úpadkom celkových kognitívnych funkcií, najmä pamäte. Pri tagatóze sa súvislosť nenašla.
„Hoci sme našli súvislosti s kognitívnym úpadkom u ľudí v strednom veku s cukrovkou aj bez nej, práve ľudia s cukrovkou majú väčšiu tendenciu používať umelé sladidlá namiesto cukru,“ uviedla Suemoto. „Je potrebný ďalší výskum na potvrdenie našich zistení a preskúmanie, či iné alternatívy rafinovaného cukru, ako jablkové pyré, med, javorový sirup alebo kokosový cukor, môžu byť účinnou náhradou,“ dodala.
Obmedzením štúdie bolo, že neboli zahrnuté všetky umelé sladidlá. Okrem toho účastníci sami uvádzali údaje o stravovaní, pričom si nemuseli presne pamätať všetko, čo zjedli.