Čoraz viac výskumov zameraných na demenciu naznačuje, že táto diagnóza nie je len výsledkom náhody. Náš životný štýl a podmienky, v ktorých žijeme, sú v tejto otázke významnejšie, ako sme si mysleli. Čo by sme mali robiť – a čo zmeniť – aby sme mali lepšiu šancu, že sa nám demencia vyhne?
Demencia je nezvratným procesom mozgu, pri ktorom človek postupne stráca kognitívne schopnosti. Na Slovensku trpí demenciou podľa odhadov zhruba 60-tisíc ľudí. Najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba.
Čítajte viac Fastfood na vás nezanechá len kilá navyše. Vedci objavili oveľa vážnejší dôsledok nezdravej stravy: Mozog a pamäť rozhádže skôr, ako priberiete
Celosvetovo sa počet ľudí s demenciou odhaduje na 55 miliónov, no očakáva sa, že do roku 2050 by tento počet mohol takmer strojnásobiť na viac ako 150 miliónov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je demencia siedmou najčastejšou príčinou úmrtia na svete. Počet pacientov sa neustále zvyšuje, nie je preto prekvapením, že veda sa snaží preskúmať túto diagnózu z každej strany.
V roku 2017 vznikla Lancet Commission on Dementia Prevention, Intervention, and Care, ktorej úlohou je prehodnocovať dôkazy o prevencii a liečbe demencie a poskytovať odporúčania politikom a zdravotníkom. Kým predtým komisia identifikovala 12 rizikových faktorov, v správe z roku 2024 pribudli ďalšie dva, píše web news.com.
Čítajte viac Koniec častých návštev toalety? Tento minerál skrotí hyperaktívny močový mechúr, tvrdí nová štúdia. Pomôžu aj ďalšie bežné potraviny
Týchto 14 faktorov, ktoré sú rozdelené do troch životných etáp, by mohli viesť k prevencii až 45 % prípadov demencie.
Skorý život
- Nedokončené stredoškolské vzdelanie – nižšie vzdelanie zvyšuje riziko kognitívneho úpadku – pravdepodobne preto, že človek má nižšie kognitívne rezervy. Celoživotné učenie pôsobí ako ochrana.
Stredný vek
- Vysoký LDL cholesterol – spojený s väčším rizikom mŕtvice a usadzovaním proteínov typických pre Alzheimerovu chorobu.
- Depresia – najmä v strednom veku môže zmenšovať hipokampus, oblasť mozgu zodpovednú za pamäť.
- Strata sluchu – každých 10 decibelov straty môže zvýšiť riziko demencie o 4–24 %.
- Traumatické poranenie mozgu – otrasy mozgu, úrazy hlavy či autonehody môžu urýchliť nástup Alzheimerovej choroby o 2 až 3 roky.
- Obezita – vyššia hmotnosť zvyšuje riziko kognitívneho úpadku.
- Sedavý životný štýl – WHO odporúča 150 – 300 minút pohybu týždenne; pohyb zlepšuje prietok krvi, tvorbu proteínov, znižuje zápal a udržiava zdravú hmotnosť.
- Cukrovka 2. typu – najmä ak vznikne v strednom veku, významne zvyšuje riziko.
- Fajčenie – toxíny a poškodenie ciev zvyšujú riziko; ukončenie fajčenia ho znižuje.
- Vysoký krvný tlak – hypertenzia v strednom veku je spojená s vyšším rizikom demencie; liečba zlepšuje kognitívne funkcie.
- Nadmerná konzumácia alkoholu – viac než 10 štandardných drinkov týždenne môže až trojnásobne zvýšiť riziko.
Čítajte viac Najväčší mýtus o „zero“ nápojoch: Zubár prezradil, prečo vám ničia úsmev rýchlejšie než sladené
Neskorý vek
- Sociálna izolácia – osamelosť zvyšuje riziko demencie aj ďalších ochorení.
- Neliečená strata zraku – nové dôkazy ukazujú, že zhoršený zrak bez korekcie zvyšuje riziko demencie.
- Znečistenie vzduchu – ukázalo sa, že vystavovanie sa znečistenému vzduchu zvyšuje riziko demencie. Odborníci preto odporúčajú vyhýbať sa oblastiam, kde je ovzdušie veľmi znečistené a robiť v tomto smere opatrenia – napríklad zatvoriť okno pri jazde autom v hustej premávke.
