Ako plynie čas, naše telo prechádza neustálymi zmenami. Hoci si mnohé z nich všimneme na povrchu – šediny, vrásky – tie najzásadnejšie sa dejú hlboko vo vnútri, na úrovni orgánov, tkanív a dokonca aj buniek. Doterajší výskum naznačoval, že významné premeny na úrovni bielkovín sa dejú okolo 34., 60. a 78. roku života. Avšak vedci nedávno odhalili ešte detailnejší pohľad na tieto fascinujúce procesy.
Nová prelomová štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Nature Aging, nám ponúka hlbší vhľad do toho, ako starnutie ovplyvňuje naše telo zvnútra. Vedci zo Stanfordskej univerzity zistili, že dochádza k dvom mimoriadne významným zmenám v molekulách a mikroorganizmoch nášho tela, a to okolo 44. a 60. roku života. Tieto objavy môžu mať zásadný vplyv na naše chápanie starnutia a predovšetkým na prevenciu mnohých zdravotných problémov.
Čo sa mení vo vnútri?
V rámci tejto rozsiahlej štúdie výskumníci analyzovali dáta od 108 ľudí, ktorí žili v Kalifornii a mali vek od 25 do 75 rokov. Každý účastník bol sledovaný v priemere 1,7 roka, pričom niektoré sledovania trvali až 7 rokov, čo umožnilo získať mimoriadne detailný obraz o individuálnom starnutí.
Počas celého obdobia štúdie darovali účastníci pravidelne krv a ďalšie biologické vzorky každých niekoľko mesiacov. Tento systematický prístup umožnil vedcom sledovať jemné zmeny v molekulách a mikrobiómoch, teda v spoločenstve mikroorganizmov žijúcich v našom tele.
Výskumný tím sa zameral na sledovanie zmien súvisiacich s vekom vo viac ako 135 000 rôznych molekulách a mikróboch. Celkovo sa im podarilo zhromaždiť takmer 250 miliónov rôznych dátových bodov, čo poskytuje komplexný pohľad na starnutie na molekulárnej úrovni.
Profesor genetiky a hlavný autor štúdie, Michael P. Snyder, PhD, z Lekárskej fakulty Stanfordskej univerzity, pre Medical News Today (MNT) vysvetlil: „Sledujeme ľudí s neuveriteľnými detailmi – meriame čo najviac molekúl (desiatky tisíc) a ich mikróby, aby sme získali podrobný obraz o ich zdraví. Pritom môžeme tiež vidieť, ako starnú.“
Kľúčové míľniky starnutia
Keď Snyder a jeho tím podrobne preskúmali získané dáta, všimli si pozoruhodný jav: približne 81 % identifikovaných molekúl a mikróbov prechádza v určitých vekových obdobiach výraznejšími zmenami než v iných fázach života. Vedci identifikovali dva vekové míľniky, kedy dochádza k najväčším zmenám molekúl a mikróbov: v polovici 40. a začiatkom 60. rokov.
„Očakávali sme zmeny v 60. rokoch, pretože vtedy sa zvyšuje riziko ochorenia takmer u všetkých chorôb a imunitný systém ľudí klesá (a) zistili sme ďalšie zmeny,“ uviedol Snyder. Prekvapujúce však boli zistenia súvisiace s vekom okolo 40 rokov. „Zmeny v 40. rokoch boli neočakávané, hoci s odstupom času je to obdobie, keď ľudia zasiahli ‚krízu stredného veku‘ a často sa zranili,“ dodal.
Profesor Snyder naznačuje, že hoci biologické zmeny prebiehajú po celý život, existujú dve obdobia, kedy dochádza k najvýraznejšiemu počtu zmien. „Dôvod nie je jasný, ale môže to byť preto, že ich životný štýl nie je ideálny – cvičenie a výživa – alebo ich bunky prechádzajú starnutím v 60-tke.“
Tieto zistenia naznačujú, že starnutie nie je len plynulý, lineárny proces, ale skôr súbor fáz s výraznými zmenami, ktoré môžu mať špecifické dôsledky pre naše zdravie.
Dôsledky pre zdravie a prevenciu
Vedci okrem toho zistili, že najvýznamnejšie vekom podmienené zmeny molekúl a mikróbov súvisia s potenciálnymi zdravotnými problémami. Napríklad u ľudí vo veku okolo 40 rokov objavili Snyder a jeho tím významné zmeny v molekulách súvisiacich s metabolizmom alkoholu, kofeínu a lipidov. Zaznamenali tiež zmeny spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ako aj ochoreniami kože a svalov.
Vo veku okolo 60 rokov sa najväčšie molekulárne zmeny týkali kardiovaskulárnych ochorení, regulácie imunitného systému, funkcie obličiek, metabolizmu sacharidov a kofeínu, ako aj pokožky a svalov. Je zrejmé, že tieto vekové míľniky sú obdobím zvýšeného rizika pre rôzne zdravotné problémy.
Profesor Snyder zdôraznil, že je kľúčové, aby vedci naďalej skúmali, čo sa deje s telom počas biologického starnutia. Len vďaka tomu môžeme podniknúť kroky na zmiernenie mnohých problémov spojených so starnutím. „Cieľom je, aby ľudia žili dlhý a zdravý život. Tieto zmeny môžete sledovať a na základe týchto informácií konať,“ povedal.
Príkladom sú preventívne opatrenia: „Napríklad, začnite užívať statíny, keď dovŕšite 40 rokov alebo tesne pred ním, a uistite sa, že počas celého života cvičíte." „V 60-tke pite veľa vody na udržanie zdravých obličiek, jedzte posilňovače imunity a antioxidanty,“ navrhol Snyder. Ako dodal: „Buďte si vedomí zmien vo svojom zdraví, aby ste mohli konať a žiť dlhý a zdravý život.“
Cheng-Han Chen, MD, certifikovaný intervenčný kardiológ a lekársky riaditeľ programu Structural Heart v MemorialCare Saddleback Medical Center v Kalifornii, pre MNT potvrdil, že táto štúdia významne posúva naše chápanie starnutia. Ukazuje, že zmeny v rôznych triedach molekúl zapojených do ľudského zdravia sa zdajú byť spôsobené skôr konkrétnymi časovými obdobiami v živote človeka, než postupne počas celého života.
„Toto je dôležité zistenie, ktoré nám pomôže lepšie pochopiť biochemické zmeny, ktoré sú základom starnutia, a potenciálne nám poskytne ciele pre terapiu v závislosti od životného štádia danej osoby,“ pokračoval Chen. Upozornil však, že „Nie je jasné, prečo dochádza k takým veľkým zmenám práve okolo 40. a 60. roku života. Na identifikáciu mechanizmov a potenciálneho biologického zdôvodnenia zmien v týchto časových obdobiach bude potrebný ďalší výskum.“
Manisha Parulekarová, MD, FACP, AGSF, CMD, riaditeľka Oddelenia geriatrie v Hackensack University Medical Center a docentka na Hackensack Meridian School of Medicine, pre MNT dodala, že táto štúdia je zaujímavá, pretože poukazuje na dôležitosť preventívnych zásahov už v ranom štádiu života. „Všetci sa snažíme pochopiť proces starnutia a chronické ochorenia. Niektoré choroby, ako je cukrovka a Alzheimerova choroba, tiež naznačujú, že musíme začať s preventívnymi zásahmi už v ranom štádiu."
"Je zaujímavé vidieť, že táto štúdia ukazuje zistenia v týchto dvoch vekových skupinách, okolo 40 a 60 rokov. To nám môže pomôcť viesť lepší rozhovor s našimi pacientmi o rôznych úpravách životného štýlu už v ranom štádiu.“
Parulekarová povedala, že množstvo molekúl a mikróbov v našich telách prechádza počas nášho života obdobiami rýchlych zmien v dôsledku komplexnej súhry faktorov vrátane vývoja a rastu, environmentálnych faktorov, faktorov životného štýlu, fyziologických zmien, genetických faktorov a chorôb.
„Je dôležité poznamenať, že tieto faktory často interagujú a navzájom sa ovplyvňujú. Napríklad strava môže ovplyvniť črevný mikrobióm, ktorý môže následne ovplyvniť produkciu hormónov a imunitných buniek. Pochopenie dynamických výkyvov molekúl a mikróbov počas celého nášho života je kľúčové pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tieto údaje môžeme použiť na to, aby sme našim pacientom pomohli pochopiť dôležitosť určitých intervencií. Vždy je užitočné mať k dispozícii údaje na podporu týchto rozhovorov,“ povedala.