Diagnostiku syndrómu suchého oka je možné urobiť v očnej ambulancii a v niektorých očných optikách. Istá sieť očných optík nedávno ponúkala svojim klientom možnosť dať si potvrdiť alebo vylúčiť syndróm suchého oka. K dispozícii mali prístroj, ktorý nie je práve lacný a nazýva sa keratograf. Keratografom je možné odmerať zakrivenie rohovky oka (priehľadná, mierne vypuklá predná časť oka). Ale okrem zmapovania zakrivenia rohovky je možné ním zistiť aj to, ako je na tom oko s kvalitou slzného filmu.
Aj oko má svoj meniskus!
V úvode vám odmerajú tzv. výšku slzného menisku, čo je usadenie sĺz na spodnom viečku. Opriete si bradu a čelo o prístroj a hľadíte doň ako pri bežnom očnom vyšetrení. To ste asi nevedeli, že nielen koleno, aj oko má svoj meniskus! Slzný meniskus je tenký „pásik“ sĺz, ktorý vidno ako úzku priesvitnú linku na okraji dolného viečka, tesne pri mieste, kde sa viečko dotýka oka. Je to vlastne rezervoár sĺz – udržiava stálu zásobu tekutiny, aby sa pri každom žmurknutí povrch oka rovnomerne zvlhčoval. Mal by mať výšku približne 0,2–0,3 mm.
Nasleduje meranie času rozpadu slzného filmu. Vyšetrovaným okom na povel dvakrát žmurknete a následne musíte oko udržať otvorené a hľadieť asi 20 sekúnd (ak vydržíte, aj viac) na červené svetielko. Najmä pre ľudí so suchosťou očí je pomerne ťažké vydržať to takto dlho. Na prístroji vám odmerajú, ako dlho vám slzný film vydrží chrániť a zvlhčovať oko, kým sa rozpadne (tzv. break up time). Normálny čas rozpadu slzného filmu by mal byť viac ako desať sekúnd. U autorky tohto článku to bolo až 23 sekúnd, čo je optimálne. Slzný film bol vysoko stabilný.
Tretie a záverečné vyšetrenie je fotografia meibomských žliazok. Sú to mazové žliazky uložené vo viečkach (horných aj dolných) a produkujú olejovitý sekrét tvoriaci lipidovú (tukovú) vrstvu slzného filmu. Táto mastná vrstva bráni rýchlemu odparovaniu sĺz. Horné viečko má približne 20–40 žliaz, dolné asi 20–30. Ak sa takéto meranie vykonáva niekde v optike, záujemkyňa príde s namaľovanými riasami a nepredpokladá sa u nej závažný problém, obyčajne jej iba vatovou tyčinkou odtiahnu spodné viečko, a tak žliazky odfotografujú. Pri odťahovaní horného viečka by to bolo zložitejšie a ženy by odchádzali s „machuľami“ okolo očí.
„Čo je vľavo, to je obyčajne aj vpravo, a čo je hore, to je dole,“ vysvetľuje optometristka Lívia Šidlová. „Počas podujatí, ako sú kongresy či rýchle vyšetrenia v optikách, stačí snímka meibomských žliazok na jednom spodnom viečku. Samozrejme, iná je situácia, ak má jedno oko výrazne iné príznaky ako druhé, alebo ak ide o situáciu po úraze jedného oka, po transplantácii rohovky len na jednom oku a podobne. Ak by sme však mali podozrenie, že niečo nie je v poriadku, aj tak klienta odporučíme za očným lekárom do ambulancie, kde je potrebné obe oči dôsledne vyšetriť,“ dodáva.
Slzavé údolie plné nekvalitných sĺz
„Medzi klasické prejavy syndrómu suchého oka patrí pocit piesku v očiach, únava očí, rezanie či pálenie, citlivosť na svetlo, sčervenanie. Tento problém je čoraz častejší aj u detí či mladých dospelých, ktorí neustále sústredene hľadia do obrazoviek mobilov či počítačov a málo žmurkajú. Obyčajne majú problém s vodno-mucínovou zložkou slzného filmu a potrebujú očné kvapky s hydratačnou prísadou. Podobne ako nositelia kontaktných šošoviek. Iným častým prejavom syndrómu suchého oka je tzv. reflexné slzenie. Je to častý problém najmä starších ľudí, ktorí už nemajú také funkčné meibomské žliazky, takže majú menej kvalitnú alebo narušenú lipidovú vrstvu slzného filmu. Oči sú podráždené a slzia. Takíto seniori si sťažujú, akoby obraz videli pod vodou. Oči sú doslova slzavým údolím, ale plným nekvalitných sĺz. Tu sa treba veľmi dobre zamerať na výber vhodných očných kvapiek, lebo dávať si do oka výlučne hydratačné, to akoby sme liali vodu do jazera. Potrebujú prípravok, ktorý dopĺňa všetky vrstvy slzného filmu a zväčšuje hrúbku lipidovej vrstvy slzného filmu.“
Ľuďom, ktorí majú problém s meibomskými žliazkami, odporúča optometristka Lívia Šidlová z optiky MANIA raz denne ich masáž. Zatvorené oko je vhodné mierne nahriať vatovým tampónikom navlhčeným teplou vodou, priložiť prst k spodnému viečku a postupne naň bod po bode od kútika oka až po vonkajší okraj vytvárať mierny tlak.
Ľudom, ktorí intenzívne pracujú pri počítači, odporúča optometristka pravidlo 20–20–20. Znamená to každých dvadsať minút si urobiť prestávku na 20 sekúnd a zahľadieť sa do diaľky aspoň 20 stôp, čo je približne šesť metrov. Ak má človek výhľad z okna do zelene, treba zaostriť zrak týmto smerom. Urobiť zopár pomalých, úplných žmurknutí. Oči si tak oddýchnu. Syndróm suchého oka podporujú všetky lieky s predponou anti: antihistaminiká, antidepresíva, antikoncepcia, antipsychotiká a podobne. „Nielen počítače, aj suché a studené klimatizované kancelárske priestory vedia povrch oka výrazne vysušiť,“ dopĺňa Lenka Petruchová, optometristka optiky Alensa. „Navyše ak máte viac ako 45 rokov, trpíte obezitou, cukrovkou vysokým krvným tlakom, psoriázou alebo Parkinsonovou chorobou, vaša schopnosť vytvárať slzy môže byť výrazne obmedzená. Vyvarujte sa dlhšieho pobytu v klimatizovaných priestoroch. Ak je to možné, v tomto období roka si už radšej v kancelárii otvorte okno.“