Alzheimerova choroba je strašiakom dnešnej doby. Toto zákerné ochorenie postupne kradne pamäť, mení myslenie a správanie, až z človeka spraví takmer nepoznateľnú bytosť. Dlhé roky sme si mysleli, že za ňou stojí len starnutie mozgu, gény alebo hromadenie určitých bielkovín. No čo keby bol za tým niečo oveľa bežnejšie, čoho sa vieme aktívne vyvarovať?
Predstavte si, že zdanlivo nevinný zápal ďasien, odborne chronická parodontitída, môže byť spojený s touto devastujúcou diagnózou. Hoci sa ústna dutina a mozog zdajú byť na míle vzdialené, vedci objavili prekvapujúce prepojenie. Ako je možné, že z „obyčajného“ zápalu v ústach môže vzniknúť takýto problém, a čo môžeme spraviť, aby sme sa Alzheimerovej chorobe vďaka správnej hygiene vyhli? Poďme sa na to pozrieť.Prekvapivé spojenie úst a mozgu
Najnovšie výskumy nám odhaľujú mrazivú pravdu: baktérie z našich úst môžu putovať až do mozgu. Tam potom spúšťajú zápalové procesy a zmeny, ktoré sú typické práve pre Alzheimerovu chorobu. Ako príklad môže slúžiť prelomová štúdia z roku 2019, v ktorej tím mikrobiológa Jana Potempu z University of Louisville objavil v mozgoch zosnulých pacientov s Alzheimerom baktériu P. gingivalis – hlavného vinníka zápalu ďasien. Podobné výsledky sa ukázali aj u myší, kde táto infekcia viedla k produkcii amyloidu beta a zápalu.
Ešte prekvapivejšie je, že tento tím našiel aj toxické enzýmy, nazývané gingipainy, ktoré sa objavovali spolu s bielkovinou tau a markerom ubiquitínu, typickými pre Alzheimerovu chorobu. Čo je na tom najzaujímavejšie? Tieto enzýmy sa našli aj u ľudí, ktorým ešte demenciu nediagnostikovali, čo naznačuje, že infekcia z úst môže predchádzať samotným príznakom ochorenia.
Toto spojenie potvrdila aj rozsiahla štúdia Národného inštitútu pre starnutie (NIA), ktorá sledovala viac než 6 000 ľudí 26 rokov a odhalila vyššie riziko demencie u starších dospelých s príznakmi zápalu ďasien.
Čítajte rozhovor Rozhovor s neurológom: Najmladší pacient s Alzheimerom mal 35 rokov
Všetky tieto zistenia vedú k silnej hypotéze: drobné mikroorganizmy v našich ústach môžu byť spúšťačmi ničivých neurodegeneratívnych procesov, a nie len ich následkom. To nám otvára novú cestu, ako sa môžeme tomuto zradnému ochoreniu vyhnúť. „Ústna dutina totiž nie je izolovaný svet – všetko, čo sa v nej deje, ovplyvňuje aj zvyšok tela,“ upozorňuje Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Ústna hygiena ako kľúč k celkovému zdraviu
Zlá ústna hygiena a neliečené problémy, ako je zápal ďasien (gingivitída) alebo parodontitída, výrazne zvyšujú riziko mnohých ďalších vážnych ochorení, a to nielen Alzheimerovej choroby.
Michaela Klein vysvetľuje: „Patogény z úst sa môžu cez krvný obeh dostať do iných orgánov a zhoršiť priebeh chronických chorôb – napríklad kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu, reumatoidnej artritídy či respiračných ochorení. U tehotných žien dokonca zvyšujú riziko predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Výskumy tiež naznačujú spojitosť medzi parodontitídou a vyšším rizikom rakoviny pankreasu, hltana či ústnej dutiny.“
Je preto nevyhnutné vnímať starostlivosť o zuby nielen ako kozmetickú záležitosť, ale ako kľúčovú súčasť starostlivosti o celé naše telo. Pravidelné a správne čistenie zubov, preventívne prehliadky u zubára a zdravá strava môžu mať oveľa hlbší význam, než sme si doteraz dokázali predstaviť. Žiaľ, pohľad na slovenské štatistiky orálneho zdravia nie je vôbec povzbudivý.
Čítajte viac Veda odhalila prekvapivý kľúč k dlhovekosti a vitalite. Je to jednoduchšie, lacnejšie a prístupnejšie, než by ste si mysleli
„Najnovšie štatistiky o orálnom zdraví Slovákov nie sú povzbudzujúce. Liečba parodontopatií a mäkkých tkanív dutiny ústnej patrila k najčastejším výkonom v roku 2023, pričom išlo o 4 041 331 výkonov. Na počet obyvateľov je to alarmujúce číslo,“ upozorňuje Michaela Klein na vážnosť situácie.
Prvotnou príčinou zápalu ďasien je pritom zubný povlak, ktorý je tvorený baktériami a zvyškami potravy. Ak ho pravidelne neodstraňujeme, začne sa mineralizovať a stvrdne na zubný kameň, ktorý už bežným čistením neodstránite. A práve ten dráždi ďasná a spôsobuje zápal.
Každodenné návyky, ktoré chránia váš mozog
Mnohí si myslia, že si zuby čistia správne, no realita je často iná. Odborníčka upozorňuje na časté chyby, ktoré robíme. „Väčšina ľudí trávi čistením zubov menej ako minútu, hoci odporúčané minimum sú dve minúty dvakrát denne,“ hovorí. Nejde len o čas, ale aj o techniku. „Agresívne drhnutie tam a späť neodstraňuje povlak efektívne. Namiesto toho sú ideálne jemné krúživé pohyby pod uhlom 45° k ďasnám,“ dodáva Klein.
Pri výbere zubnej kefky platí, že nie pasta, ale práve kefka je najdôležitejšia. „Aj nesprávny výber kefky patrí medzi časté príčiny poškodenia ďasien a zhoršenej ústnej hygieny. Tvrdé štetiny dokážu poškodiť ďasná. Najlepšou voľbou sú mäkké alebo ultra-mäkké kefky, ktoré dôkladne čistia, no neškodia," konkretizuje Michaela Klein.
Nezabúdajte ani na medzizubnú kefku – „Na medzizubné priestory často zabúdame, hoci práve tam sa hromadí až 40 % povlaku,“ dodáva a radí jednoduchý trik: prejdite si po zuboch jazykom, ak cítite hladký povrch, je to v poriadku.
Čítajte viac Zabudnutá rakovina desí lekárov. Čoraz častejšie sa objavuje u mladších generácií s nejasnými príčinami
Prevencia zápalov začína doma v kúpeľni, no bez pravidelných návštev u odborníkov to nepôjde. Nečakajte na krvácanie ďasien alebo citlivosť. Profesionálna dentálna hygiena dokáže odstrániť povlak a baktérie, ktoré bežným čistením neodstránite.
„Sústavné odstraňovanie zubného povlaku môže zabrániť nielen zubnému kazu, ale aj parodontitíde. Okrem správneho čistenia šak odporúčam aj návštevu zubného lekára a dentálneho hygienika aspoň raz za 6 mesiacov,“ uzatvára Michaela Klein. Výsledkom bude nielen zdravý a krásny úsmev, ale predovšetkým ochrana pred zápalmi, ktoré, ako vidíme, môžu mať ďalekosiahle následky až po samotný mozog.
