Keď sa už-už chystáte zaspať, môže sa stať, že vám prudko trhne rukou alebo nohou. Niekedy až tak, že sa prebudíte.
Tento jav sa nazýva hypnagogický zášklb (niekedy aj „hypnický zášklb“ alebo „sleep start“) a hoci vie človeka poriadne vyľakať, vedci sa čoraz viac približujú k pochopeniu, prečo vzniká a čo nám hovorí o prechode mozgu z bdelosti do spánku.
Čo je hypnagogický zášklb?
Ide o krátke, mimovoľné trhnutie svalov, ktoré sa objavuje pri zaspávaní, väčšinou počas najľahšej fázy spánku (1. štádium NREM).
Môže postihnúť len jeden prst, ruku či nohu, ale aj celé telo. Ľudia často opisujú aj sprievodné vnemy, akými sú pocit pádu, prevrátenia sa, záblesk svetla alebo hlasné vzdychnutie.
Odhaduje sa, že 60–70 % dospelých sa s týmto javom počas života stretlo. Pre väčšinu je to neškodná nepríjemnosť, pokiaľ sa nezopakuje veľmi často alebo nezačne vážne narúšať spánok.
Prečo k nim dochádza?
Presná príčina nie je dodnes známa. Existuje však niekoľko vedecky podložených teórií, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť tomuto fenoménu.
1. Mozog si uvoľnenie svalov mýli s pádom
Podľa jednej z najrozšírenejších hypotéz mozog pri zaspávaní nesprávne interpretuje signál z ochabujúcich svalov. Má „pocit“, že padáme, a spustí reflexívny zášklb, aby telo „zachránil“.
Niektorí odborníci to vysvetľujú aj evolučne: u dávnych primátov spiacich na stromoch mohlo prudké trhnutie zabrániť pádu.
2. „Prepojenie“ v mozgovom kmeni
Ďalšia teória hľadá pôvod v retikulárnej formácii mozgového kmeňa, v oblasti, ktorá reguluje bdelosť a spánok. Pri prechode do spánku môže dôjsť k „skratom“ alebo nesúladu medzi jednotlivými časťami mozgu, čo spustí trhavý reflex.
Merania mozgových vĺn (EEG) ukázali, že krátko pred zášklbom sa často objavia prudké výboje aktivity, čo naznačuje náhlu synchronizáciu alebo „vykoľajenie“ nervovej činnosti.
3. Stres, únava a stimulácia
Ďalšie vysvetlenie zdôrazňuje, že hypnagogické zášklby sú častejšie, ak je nervový systém preťažený, napríklad po dlhodobom strese, veľkej únave či po užití stimulantov (kofeín, nikotín).
Rizikovými faktormi sú aj intenzívne večerné cvičenie, nepravidelný spánok alebo emocionálne napätie.
Čítajte viac Toto nenápadné dochucovadlo má silnejší účinok, než by ste čakali: Prečo by ste ho mali používať častejšie?
Čo hovoria novšie výskumy?
Psychické poruchy: Prehľad z roku 2023 ukázal, že u ľudí s depresiou sa zášklby vyskytujú častejšie, čo môže súvisieť so zmenami v nervovej dráždivosti.
Stimulanty: V roku 2025 sa objavil prípad, keď zášklby vyvolalo užívanie „snusu“ (bezdymového tabaku), čo potvrdzuje vplyv stimulantov.
Neurologické ochorenia: U pacientov s Parkinsonovou chorobou či parkinsonizmom sa pri vyšetreniach spánku zistilo, že zášklby sú častejšie, pravdepodobne pre narušenú kontrolu pohybov.
Kedy spozornieť?
Vo väčšine prípadov sú hypnagogické zášklby úplne neškodné. Na rozdiel od epileptických záchvatov nespôsobujú uhryznutie jazyka, stratu vedomia ani dezorientáciu.
Lekára by ste však mali vyhľadať, ak:
- sú tak časté, že vám bránia zaspať,
- objavujú sa aj mimo fázy zaspávania,
- sprevádzajú ich ďalšie neurologické príznaky (napr. tras, stuhnutosť).
Čítajte viac Kľúč k dlhovekosti skrytý v kakau? Nová štúdia odhalila, ako tento extrakt bojuje proti chronickým chorobám
Ako ich zmierniť?
Hoci sa ich pravdepodobne nikdy nezbavíte úplne, existujú spôsoby, ako ich výskyt obmedziť:
- Dodržiavajte spánkovú hygienu – choďte spať a vstávajte v rovnaký čas, spite v tichej a tmavej miestnosti.
- Vyhnite sa kofeínu, nikotínu a energetickým nápojom večer.
- Uvoľnite sa pred spaním – skúste meditáciu, dýchanie či obmedzenie obrazoviek.
- Náročné cvičenie si nechajte na skôr počas dňa.
- Doprajte si dostatok spánku – čím väčšia únava, tým vyššia pravdepodobnosť zášklbov.
Hypnagogické zášklby sú malé záhady spánku. Sú rýchle, prudké trhnutia svalov v okamihu, keď telo prechádza do spánku. Najpravdepodobnejším vysvetlením je omyl mozgu, ktorý si uvoľňovanie svalov vyloží ako pád a spustí reflexívnu reakciu. Nové výskumy ukazujú, že ich výskyt môže ovplyvňovať stres, stimulanty či niektoré ochorenia.
Pre väčšinu ľudí sú len zvláštnou kuriozitou na hranici medzi bdením a snom, nepríjemnou, no neškodnou.
