Ženy, ktoré vynechajú svoju prvú mamografiu, majú vyššie riziko, že im bude diagnostikovaná pokročilá rakovina prsníka, a že na toto ochorenie zomrú. Ukazuje to nová štúdia z Karolinska Institutet, publikovaná v odbornom časopise BMJ.
Štúdia vychádza z údajov švédskeho skríningového programu mamografie a národných zdravotných registrov a zahŕňa takmer 433 000 žien v Štokholme v rokoch 1991 až 2020, s následným sledovaním až 25 rokov.
Od začiatku 90. rokov minulého storočia majú ženy vo Švédsku ponúkané pravidelné mamografické vyšetrenia, čo prispelo k zníženiu úmrtnosti na rakovinu prsníka. Napriek tomu sa významná časť žien rozhodne nezúčastniť sa prvého vyšetrenia.
Čítajte viac Prečo už ultrazvuk prsníkov nie je automatickou súčasťou prevencie? Ako sa zmenil systém skríningovej mamografie? Dve odborníčky obhajujú nové pravidlá
„Mamografia je najspoľahlivejšou metódou, ktorá dokáže odhaliť rakovinu prsníka ešte v počiatočnom štádiu. Využíva nízku dávku ionizujúceho žiarenia, ktorá je starostlivo kontrolovaná, prísne regulovaná a je porovnateľná napríklad s absolvovaním jedného zaoceánskeho letu,“ vysvetlil rezort zdravotníctva.
Na Slovensku platia od 1. júla nové pravidlá pre mamografiu. Na bezplatné skríningové mamografické vyšetrenie prsníkov majú nárok všetky ženy vo veku od 45 do 75 rokov. „Za jeden rok u nás pribudne približne 2 500 nových prípadov a až 300 žien zomrie na rakovinu prsníka zbytočne z dôvodu neskorej diagnostiky tohto ochorenia,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva. Vo veku 45 až 69 rokov sa odporúča absolvovať toto vyšetrenie každé dva roky, neskôr každé tri roky.
Vedci chceli preskúmať dlhodobé dôsledky tohto rozhodnutia. Výsledky ukazujú, že 32 percent všetkých žien pozvaných na prvé vyšetrenie účasť odmietlo. Tieto ženy sa aj v budúcnosti menej často zúčastňovali ďalších vyšetrení, čo často viedlo k neskoršej diagnóze a horšej prognóze.
„Vynechanie prvej mamografie je silným ukazovateľom toho, ktoré ženy sú ohrozené neskorou detekciou a vyššou úmrtnosťou. Naše výsledky ukazujú, že vynechanie prvého vyšetrenia nie je len jednorazová voľba, ale často znamená začiatok dlhodobého vzorca neúčasti na kontrolách,“ hovorí prvá autorka štúdie Ziyan Ma, doktorandka na Oddelení lekárskej epidemiológie a biostatistiky, Karolinska Institutet.
Čítajte viac Kedy sa mamografia považuje za medicínsky neodôvodnené ožiarenie? Od júla platia nové pravidlá
Keď boli ženy, ktoré vynechali prvé vyšetrenie, neskôr diagnostikované s rakovinou prsníka, ochorenie sa častejšie odhalilo v pokročilejšom štádiu. Riziko vzniku rakoviny v štádiu III bolo približne 1,5-krát vyššie a v štádiu IV až 3,6-krát vyššie v porovnaní s tými, ktoré sa zúčastnili prvej mamografie.
Počas 25-ročného sledovania takmer 1 percento tých, ktoré sa nezúčastnili, zomrelo na rakovinu prsníka, v porovnaní s 0,7 percenta medzi účastníčkami – čo predstavuje rozdiel zodpovedajúci 40-percentnému zvýšeniu rizika úmrtia na toto ochorenie. Celkový podiel žien, u ktorých sa rozvinula rakovina prsníka, bol však v oboch skupinách takmer rovnaký – približne 7,7 percenta. Podľa vedcov to dokazuje, že zvýšená úmrtnosť je spôsobená najmä oneskorenou detekciou, a nie väčším počtom prípadov ochorenia.
„Rodinná anamnéza je dobre známy, nemeniteľný rizikový faktor rakoviny prsníka. Naša štúdia ukazuje, že vynechanie úplne prvého skríningového vyšetrenia prináša podobné riziko úmrtnosti – ale na rozdiel od rodinnej anamnézy ide o správanie, ktoré môžeme zmeniť. Keďže viac ako 30 percent žien vynechá svoje prvé vyšetrenie, zvýšená účasť by mohla zachrániť mnoho životov. Pretože túto skupinu možno identifikovať už na začiatku, desaťročia predtým, než dôjde k úmrtiam, zdravotníci majú šancu zasiahnuť pripomienkami alebo podporou na povzbudenie účasti,“ hovorí posledná autorka štúdie, Kamila Czene, profesorka na Oddelení lekárskej epidemiológie a biostatistiky, Karolinska Institutet.
