Každý z nás vie, že bicyklovanie je skvelé pre našu planétu, pomáha šetriť peniaze a udržiava nás vo forme. Ale čo ak vám povieme, že váš bicykel môže byť kľúčom k udržaniu bystrej mysle aj v starobe? Predstava, že by sme si mohli jednoducho „odjazdiť“ k lepšiemu zdraviu mozgu, znie lákavo, a nová štúdia naznačuje, že na tom môže byť viac pravdy, než sme si mysleli.
V dnešnej dobe, keď sa neustále hľadáme spôsoby, ako zostať fit a zdraví, prichádza výskum, ktorý bicyklovanie stavia do úplne nového svetla. Nejde len o silné nohy a zdravé srdce.
V najnovšej štúdii sa ukázalo, že výber bicykla namiesto auta alebo autobusu na bežné pochôdzky by mohol byť účinnou zbraňou v boji proti kognitívnemu poklesu a dokonca aj demencii.
Bicykel ako štít pre váš mozog
Predstavte si, že každá jazda na bicykli je malou investíciou do budúcnosti vášho mozgu. Nedávna rozsiahla štúdia priniesla presne takýto obraz. Zistila, že ľudia, ktorí si na svoje bežné cesty vyberali bicykel namiesto neaktívnych spôsobov dopravy, ako je auto, autobus alebo vlak, mali výrazne nižšie riziko vzniku demencie.
Konkrétne, jazda na bicykli bola spojená s 19 % nižším rizikom demencie zo všetkých príčin a o 22 % nižším rizikom Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí cestovali pasívne.
Tieto čísla sú naozaj povzbudivé, najmä ak si uvedomíme, aký globálny problém demencia predstavuje. Na celom svete ňou trpí viac ako 55 miliónov ľudí a prognózy do roku 2050 hovoria o takmer trojnásobnom náraste.
Fyzická aktivita sa už dlho spája s nižším rizikom demencie – komisia Lancet z roku 2024 ju dokonca identifikovala ako jeden zo 14 kľúčových faktorov, ktoré môžu zabrániť alebo oddialiť až 45 % prípadov demencie.
Autori štúdie, publikovanej v renomovanom časopise JAMA Network Open, zdôraznili, že hoci existuje množstvo dôkazov o prospešnosti aktívneho cestovania pre zdravie, len málo výskumov sa doteraz zameralo priamo na súvislosť medzi spôsobom cestovania a rizikom demencie či zmenami v štruktúre mozgu. Práve to robí túto štúdiu takou prelomovou.
Ako sa k týmto záverom dospelo? Výskumníci analyzovali dáta od takmer 480 000 účastníkov z Veľkej Británie, ktorí boli súčasťou rozsiahlejšej štúdie UK Biobank. Títo ľudia vo veku 40 až 69 rokov odpovedali na otázky o tom, aký spôsob dopravy používali najčastejšie na svoje pochôdzky (nie na cesty do práce) v posledných štyroch týždňoch. Monitorovali ich potom viac ako 13 rokov.
Výsledky ukázali jasnú spojitosť bicyklovania nielen s nižším rizikom demencie, ale aj s väčším objemom hipokampu, čo je oblasť mozgu kľúčová pre pamäť a učenie. Ako potvrdil Dr. Joe Verghese, profesor neurológie na Stony Brook University, ktorý sa na štúdii nezúčastnil: „Táto štúdia je prvá, ktorá ukazuje, že cyklistika súvisí nielen s nižším rizikom demencie, ale aj s väčším hipokampom.“
Prečo bicykel áno a chôdza (niekedy) menej?
Štúdia priniesla aj zaujímavé porovnanie s inými aktívnymi spôsobmi cestovania. Napríklad chôdza a zmiešaná chôdza (kombinácia chôdze a neaktívnych spôsobov dopravy) boli spojené s o 6 % nižším rizikom demencie. Avšak, prekvapivo, v prípade Alzheimerovej choroby bolo u chodcov zaznamenané o 14 % vyššie riziko.
Tento zdanlivý paradox vysvetľuje Dr. Glen Finney, neurológ z Geisinger Health System: „Pohodová chôdza, najmä na krátke vzdialenosti, nemusí stačiť na dosiahnutie plného potenciálneho prínosu v porovnaní s chôdzou na dlhšie vzdialenosti rýchlejším tempom.“ Je možné, že ľudia, ktorí už majú problémy s rovnováhou, si volia chôdzu, čo môže skresľovať výsledky. Štúdia navyše nezaznamenávala intenzitu ani trvanie chôdze či bicyklovania.
Je dôležité si uvedomiť, že hoci sú závery štúdie fascinujúce, má aj svoje obmedzenia. Dr. Sanjula Singh, hlavná výskumníčka z Brain Care Labs na Harvard Medical School, upozorňuje: „Spôsoby cestovania boli hlásené samostatne v jednom časovom bode, takže nevieme, ako sa zvyky ľudí v priebehu času menili.“ Takisto dodala, že „väčšina účastníkov bola na začiatku biela a zdravšia, takže výsledky sa nemusia zovšeobecniť na všetky komunity.“ To znamená, že tieto výsledky nemusia platiť rovnako pre všetkých ľudí.
Najdôležitejšia výhrada, na ktorú Dr. Singh poukazuje, je, že ide o observačnú štúdiu. To znamená, že „nemôže dokázať, že cyklistika priamo predchádza demencii. Len ukazuje nájdenú súvislosť.“ Inými slovami, nemôžeme s určitosťou tvrdiť, že bicyklovanie demencii zabraňuje, len že ľudia, ktorí bicyklujú, majú nižšie riziko. Je tiež pravdepodobné, že tí, ktorí pravidelne bicyklujú, sú už vo všeobecnosti zdravší, majú lepšiu kondíciu a celkovo zdravší životný štýl, čo samo o sebe znižuje riziko demencie.
Napriek týmto výhradám, desaťročia výskumu potvrdzujú, že cvičenie je pre mozog dobré. Cyklistika, ako intenzívnejšia forma aktivity, môže znížiť riziko demencie rôznymi spôsobmi. Autori štúdie naznačujú, že bicyklovanie si vyžaduje viac úsilia a rôzne typy zapojenia mozgu (koordinácia, rovnováha, orientácia), čo môže prispieť k jeho ochrannému efektu.
Prečo je bicyklovanie pre váš mozog také skvelé?
- Zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu
- Zvyšuje prietok krvi do mozgu
- Podporuje neuroplasticitu (schopnosť mozgu prispôsobovať sa)
- Zlepšuje metabolizmus
- Vyžaduje aktívnejšie zapojenie mozgu
Ako začať bezpečne?
Ak vás tieto zistenia motivovali k tomu, aby ste oprášili svoj bicykel, je to skvelé. Avšak, ako pri každej novej aktivite, je dobré začať s rozumom. Dr. Verghese odporúča, aby ste sa predtým, ako začnete s bicyklovaním, poradili so svojím lekárom. Uistite sa, že ste dostatočne zdraví na to, aby ste s tým začali hneď, alebo či potrebujete postupne zvyšovať svoju kondíciu.
Bezpečnosť na prvom mieste! Predtým, ako sa vydáte do rušnej premávky, začnite s krátkymi a bezpečnými trasami. Ideálne sú vyhradené cyklotrasy, kde si môžete zvyknúť na bicykel a získať sebaistotu. Dr. Singh zdôrazňuje niekoľko dôležitých rád: „Vždy noste prilbu, používajte reflexné prvky a pridajte svetlá, ak bicyklujete alebo chodíte v noci. Držte sa dobre osvetlených trás a ak je to možné, cestujte s partnerom.“
Nemusíte hneď plánovať maratóny. Jazda na bicykli, aj keď len raz alebo niekoľkokrát týždenne, môže mať pozitívny vplyv. Ak sa obávate premávky, nezúfajte! Skvelou alternatívou je aj stacionárna cyklistika v interiéri, ktorá poskytuje podobné kardiovaskulárne výhody, hoci nebola zahrnutá v spomínanej štúdii.
A čo chôdza? Aj tá je dôležitá! Ak sa rozhodnete pre chôdzu, snažte sa o rýchle a cieľavedomé prechádzky a postupne zvyšujte vzdialenosť. Dr. Verghese navrhuje chodiť aspoň 30 minút denne, ideálne takou intenzitou, pri ktorej je trochu ťažšie rozprávať.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dospelým aspoň 150 až 300 minút miernej aeróbnej aktivity alebo 75 až 150 minút intenzívneho aeróbneho cvičenia týždenne. Akákoľvek forma pohybu je lepšia ako žiadna, a váš mozog vám za to poďakuje.