Košíky máte pripravené? Hubárska sezóna je tu. Pri opekaní bedlových klobúčikov či varení hubového rizota však treba pamätať na to, že zbieranie týchto lesných pokladov sa spája aj s rizikom otravy – najmä u neskúsených hubárov, ktorí si môžu niektoré druhy popliesť. Zlaté pravidlo je jasné – zbierajte len tie huby, ktoré naozaj poznáte. Čo však robiť, ak predsa len získate podozrenie na otravu? Prečítajte si rady záchranárky.
Podľa portálu nahuby.sk máme na Slovensku aktuálne výbornú hubársku sezónu, lesy sú plné nadšených hubárov a košíky sa im plnia najmä hríbmi dubovými, smrekovými, suchohríbmi, kozákmi, bedlami, masliakmi, kuriatkami či rýdzikmi. Najbohatší výskyt je hlásený z oblastí Malých Karpát, Záhoria a východného Slovenska, huby rastú aj v ďalších lokalitách krajiny.
Odborníci však radia, že pri eufórii z plných košíkov netreba zabúdať ani na riziká – a to najmä vtedy, ak všetky druhy nepoznáte dokonale. Príznaky otravy hubami môžu byť rôzne a v najvážnejších prípadoch až život ohrozujúce. Pri menej nebezpečných hubách sa objavia zväčša do dvoch hodín po ich zjedení, otrávenie najjedovatejšími druhmi prichádza pomalšie.
„Symptómy otravy pri najnebezpečnejších hubách, ako sú muchotrávka zelená, muchotrávka biela alebo vláknice, sa prejavujú šesť až 24 hodín po konzumácii. Neskorý nástup príznakov je varovný znak závažnej a život ohrozujúcej otravy,“ upozorňuje Diana Mikešová, hlavná záchranárka záchrannej zdravotnej služby ZaMED.Pri ťažkej otrave, napríklad muchotrávkou zelenou, sa po úvodnom zlepšení tráviacich ťažkostí môže objaviť ďalšia, oveľa vážnejšia fáza. „Nastať môže poškodenie pečene a obličiek, ktoré sa prejavia žltačkou, krvácaním a zlyhaním orgánov,“ hovorí ďalej Mikešová a dopĺňa, že pri podozrení na otravu hubami je potrebné okamžite zavolať na linku 155.
Čo však robiť, kým príde záchranka? Ak je človek pri vedomí, je potrebné udržiavať ho v hydratovanom stave – podávať malé množstvo vody alebo nesladeného čaju. „V prípade, že pacient zvracia, je nutné uchovať zvyšky jedla a dokonca aj samotné zvratky, pretože pomôžu pri následnom určení druhu skonzumovanej jedovatej huby,“ vysvetľuje záchranárka.
Pri podozrení na otravu hubami nikdy nepodávajte postihnutej osobe alkohol ani mlieko – urýchľujú vstrebávanie toxínov a telu môžu ešte viac uškodiť. Mýtom je aj to, že po tepelnom spracovaní alebo zamrazení sa jed z húb vytratí. „Muchotrávka zelená a biela sú extrémne stabilné, odolné voči varu, sušeniu aj mrazeniu. Pri ďalších druhoch jedovatých húb sa toxíny môžu čiastočne rozložiť alebo teplom pozmeniť, ale stále vedia spôsobiť vážnu otravu,“ varuje Diana Mikešová.
Ako zbierať huby?
Záchranári pripomínajú, že z lesa by ste si mali priniesť len tie druhy húb, ktoré dobre poznáte. Neskúsení hubári si môžu pomýliť chutnú bedľu vysokú s jedovatými druhmi bedlí, prípadne nebezpečnú muchotrávku zelenú s jedlými hubami, ako sú pečiarka poľná a plávka trávovozelená.
„Nezbierajte mladé, zaparené alebo príliš staré huby. Nedajte sa zmiasť ani ľudovými radami, napríklad, že jedovatá huba sčernie po kontakte so striebrom – nie je to tak,“ hovorí Mikešová.
Huby je potebné vždy dôkladne tepelne upraviť. Čerstvé ich skladujte iba krátky čas, pretože sa rýchlo kazia. Jesť by ich vôbec nemali malé deti, tehotné a dojčiace ženy, ale ani ľudia s ochorením pečene a obličiek.