Vedci, lekári aj ďalší odborníci po celom svete sa už niekoľko dní snažia vyvrátiť tvrdenia Donalda Trumpa o tom, že bežný liek na bolesť a horúčku s obsahom paracetamolu zvyšuje u detí riziko autizmu, a teda by ho tehotné ženy nemali užívať. Naznačil, že by mali radšej zvládnuť bolesť bez použitia tohto lieku.
Reagoval napríklad aj slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý zdôraznil, že paracetamol je v tehotenstve bezpečnou voľbou a dostupné vedecké dôkazy nezistili žiadnu príčinnú súvislosť medzi používaním paracetamolu počas tehotenstva a autizmom.
„Prvý liek s obsahom paracetamolu bol na Slovensku registrovaný v roku 1978. K dispozícii máme naozaj veľké množstvo údajov, ktoré potvrdzujú, že paracetamol je bezpečný a účinný,“ uviedol Roman Dorčík, riaditeľ ŠÚKL.
Teraz sa však ozvali aj vedci, ktorí vypracovali dosiaľ najväčšiu štúdiu na túto tému. Hlavná výskumníčka z Katedry verejného zdravotníctva na Karolinska Institutet Renee Gardner, profesor epidemiológie na Drexel University Brian Lee a postdoktorandský výskumník z Inštitútu environmentálnej medicíny na Karolinska Institutet Viktor H. Ahlqvist v článku pre portál The Conversation vysvetlili, čo svojím výskumom zistili.
„Napriek Trumpovmu tvrdeniu neexistujú žiadne silné vedecké dôkazy, ktoré by ho podporovali. Naša štúdia takmer 2,5 milióna pôrodov vo Švédsku, publikovaná v roku 2024, neukázala žiadny dôkaz, že užívanie acetaminofénu (paracetamolu, pozn. red.) počas tehotenstva zvyšuje riziko autizmu u dieťaťa. Ide o najväčšiu štúdiu na túto tému doteraz,“ skonštatovali výskumníci.
V štúdii využili švédske národné zdravotné registre, ktoré patria k najkomplexnejším na svete. Sledovali takmer 2,5 milióna detí narodených v rokoch 1995 až 2019, a to až do 26 rokov veku. Na základe predpisových záznamov a rozhovorov, ktoré s budúcimi matkami viedli pôrodné asistentky počas prenatálnych návštev, mohli vedci zistiť, ktoré ženy užívali paracetamol (asi 7,5 % tehotenstiev) a ktoré nie.
„Zohľadnili sme aj premenné, ktoré mohli ovplyvniť výsledky našej štatistickej analýzy – napríklad zdravotné faktory ako horúčka či bolesť, ktoré prirodzene ovplyvňujú, či matka liek použije alebo nie. To nám umožnilo spraviť spravodlivejšie porovnanie medzi skupinami. Následne sme sa zamerali na neurovývinové výsledky u detí – konkrétne na to, či im bola diagnostikovaná porucha autistického spektra, ADHD alebo mentálne postihnutie,“ vysvetľujú ďalej vedci.
Podčiarkli, že skutočnou silou tejto štúdie bolo porovnanie súrodencov. To nám umožnilo sledovať deti narodené tej istej matke – v jednom tehotenstve s užívaním acetaminofénu a v druhom bez neho.
„Porovnali sme viac než 45 000 párov súrodencov, z ktorých aspoň jeden mal diagnostikovaný autizmus. Tento dizajn je veľmi silný, pretože súrodenci zdieľajú väčšinu genetiky a rodinného prostredia. To umožňuje oddeliť, či za riziká zodpovedá samotný liek, alebo skôr rodinné faktory či zdravotné podmienky,“ uvádzajú autori štúdie.
Ako ďalej opísali, keď sa pozreli na celú populáciu, zaznamenali vzorec podobný skorším štúdiám: deti matiek, ktoré uviedli užívanie acetaminofénu počas tehotenstva, mali mierne vyššiu pravdepodobnosť diagnostiky autizmu, ADHD alebo mentálneho postihnutia.
„Avšak po súrodeneckom porovnaní toto spojenie úplne zmizlo. Inými slovami – keď sme porovnali súrodencov, kde jeden bol vystavený acetaminofénu v maternici a druhý nie, nebol medzi nimi žiadny rozdiel v pravdepodobnosti diagnózy autizmu, ADHD alebo mentálneho postihnutia,“ zdôraznili vedci.
Dodali, že ich štúdia nebola jediná, ktorá túto otázku skúmala. Výskumníci v Japonsku nedávno publikovali štúdiu s podobným dizajnom a výsledky sa veľmi podobali tým, ku ktorým dospeli oni.
„Dôležité je, že tieto zistenia zopakovali v populácii s odlišným genetickým pozadím a inými vzorcami užívania acetaminofénu v tehotenstve. V Japonsku uviedlo užívanie lieku takmer 40 % matiek, zatiaľ čo vo Švédsku to bolo menej než 10 %. Napriek týmto rozdielom bol záver rovnaký: pri porovnaní súrodencov neexistuje dôkaz, že acetaminofén počas tehotenstva zvyšuje riziko autizmu alebo ADHD,“ hovoria výskumníci s tým, že tieto zistenia predstavujú dôležitý posun oproti skorším štúdiám, ktoré mali obmedzené dáta, menšie súbory a nezohľadňovali genetické rozdiely ani dôvody, prečo niektoré matky lieky užívali a iné nie.
„Napríklad, matky užívajúce acetaminofén častejšie trpia migrénami, chronickou bolesťou, horúčkou alebo vážnymi infekciami. Tieto stavy sú samy o sebe geneticky spojené s autizmom či ADHD a môžu zvyšovať pravdepodobnosť diagnózy u dieťaťa. Takéto tzv. mätúce faktory môžu vytvárať zdanie súvislosti, ktorá v skutočnosti neznamená príčinný vzťah,“ vysvetlili ďalej vedci.
Upozornili však na riziká, ktoré tehotným ženám hrozia, ak sa chorobu počas tehotenstva pokúsi „zvládnuť“ bez liekov, ako navrhuje americký prezident. „Je dôležité si uvedomiť, že neliečené ochorenie počas tehotenstva môže byť nebezpečné. Napríklad vysoká horúčka je známa tým, že zvyšuje riziko komplikácií pre matku aj dieťa,“ varujú výskumníci.
Pripomenuli, že odborné lekárske organizácie, ako Americká vysoká škola pôrodníkov a gynekológov či Britská regulačná agentúra pre lieky a zdravotnícke výrobky, naďalej odporúčajú paracetamol ako najbezpečnejší liek na zníženie horúčky a tlmenie bolesti v tehotenstve – ak sa používa v najnižšej účinnej dávke a len keď je to potrebné. Toto odporúčanie platí už celé desaťročia.
„Samozrejme, ak je potrebné užívať acetaminofén pravidelne a dlhodobo, rozhodnutie by malo byť prijaté v spolupráci s lekárom alebo pôrodnou asistentkou. No tvrdenie, že acetaminofén počas tehotenstva spôsobuje autizmus, jednoducho nie je podložené najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi. Najväčším rizikom je, že alarmujúce správy môžu odradiť tehotné ženy od liečby bolesti alebo horúčky – čím by sa ohrozili ony aj ich deti,“ uzavreli autori štúdie.