Takmer na celom svete, takmer vo všetkých krajinách aj historických obdobiach – ženy žijú v priemere dlhšie ako muži. Hoci sa v niektorých krajinách rozdiel medzi pohlaviami zúžil vďaka medicínskemu pokroku a zlepšeným životným podmienkam, nové výskumy naznačujú, prečo tento rozdiel tak skoro nezmizne: príčiny sú hlboko zakorenené v evolučnej histórii a možno ich pozorovať u mnohých živočíšnych druhov.
Podľa Štatistického úradu je na Slovensku priemerná očakávaná dĺžka života u mužov 74,7 roka a u žien 81,4 roka. Aj u nás teda žijú ženy dlhšie ako muži. Prečo je to tak?
Čítajte viac Číslo, ktoré ovplyvňuje životy – no nemá zmysel. Čoraz viac vedcov volá po novom spôsobe merania zdravia
Zodpovedať túto otázku sa pokúsil medzinárodný tím vedený vedcami z Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology v Lipsku spolu s 15 spoluautormi z celého sveta. Vedci vykonali doteraz najkomplexnejšiu analýzu rozdielov v dĺžke života medzi pohlaviami u cicavcov a vtákov. Ich zistenia prinášajú nový pohľad na jednu z dlhotrvajúcich hádaniek biológie: prečo samce a samice starnú odlišne.
U cicavcov samice zvyčajne žijú dlhšie – napríklad u paviánov a goríl často prežívajú samcov. Tento vzorec však nie je univerzálny: u mnohých vtákov, hmyzu a plazov žijú dlhšie samce. Jedným z genetických vysvetlení je hypotéza heterogametického pohlavia, ktorá poukazuje na rozdiely v pohlavných chromozómoch. U cicavcov majú samice dva chromozómy X, zatiaľ čo samce majú len jeden X a jeden Y (sú teda heterogametickým pohlavím).
Niektoré výskumy naznačujú, že prítomnosť dvoch chromozómov X môže chrániť samice pred škodlivými mutáciami, čím získavajú výhodu prežitia. U vtákov je však systém obrátený: heterogametickým pohlavím sú samice.
Čítajte viac Cukor či umelé sladidlo? Vedci prišli na to, ktorá možnosť je lepšia pre pečeň. Výsledok je jednoznačný: Tento nápoj je najbezpečnejší!
Na základe údajov o viac ako 1 176 druhoch vtákov a cicavcov zo zoologických záhrad po celom svete vedci zistili výrazný kontrast v dĺžke života, čo podporuje hypotézu heterogametického pohlavia: u väčšiny cicavcov (72 %) žili dlhšie samice, v priemere o 12 percent, zatiaľ čo u väčšiny vtáčích druhov (68 %) žili dlhšie samce, v priemere o päť percent. Napriek tomu existovalo mnoho výnimiek.
„Niektoré druhy vykazovali pravý opak očakávaného vzorca,“ hovorí hlavná autorka Johanna Stärk. „Napríklad u mnohých dravých vtákov sú samice väčšie aj dlhšie žijúce než samce. Chromozómy teda môžu byť len časťou príbehu,“ myslí si vedkyňa.
Okrem genetiky zohrávajú úlohu aj reprodukčné stratégie. Prostredníctvom sexuálneho výberu si najmä samce vyvíjajú nápadné znaky, ako sú farebné perie, zbrane či veľké telo, ktoré zvyšujú reprodukčný úspech, ale môžu skracovať dĺžku života.
Čítajte viac Zdravšie srdce rovná sa dlhší život. Ako ste na tom vy? Skúste zodpovedať tieto tri otázky
Nová štúdia tento predpoklad potvrdzuje: u polygamných cicavcov so silnou konkurenciou samce vo všeobecnosti zomierajú skôr ako samice. Mnohé vtáky sú naopak monogamné, čo znamená nižší konkurenčný tlak a dlhší život samcov. Celkovo boli rozdiely najmenšie u monogamných druhov, zatiaľ čo polygamia a výrazné rozdiely vo veľkosti boli spojené s väčšou výhodou pre samice.
Dôležitá je aj rodičovská starostlivosť. Vedci zistili, že pohlavie, ktoré viac investuje do výchovy potomstva – u cicavcov sú to často samice – má tendenciu žiť dlhšie. U dlhovekých druhov, ako sú primáty, to pravdepodobne predstavuje selektívnu výhodu: samice prežívajú, kým ich mláďatá nie sú samostatné alebo pohlavne dospelé.
Čítajte viac Tajomstvo dlhovekosti mozgu je lacné a jednoduché. Tieto štyri superpotraviny znižujú riziko demencie o desiatky percent
Dlhodobo sa predpokladalo, že rozdiely v dĺžke života medzi samcami a samicami spôsobujú environmentálne tlaky – ako predácia, patogény či drsné podnebie. Aby to otestovali, vedci sa zamerali na populácie v zoologických záhradách, kde takéto tlaky takmer neexistujú. Zistili, že rozdiely v dĺžke života pretrvávali aj v týchto chránených podmienkach. Porovnanie populácií zo zoo a z voľnej prírody ukázalo, že rozdiely boli v zoo často menšie, no zriedkavo úplne zmizli – podobne ako u ľudí, kde medicína a lepšie životné podmienky rozdiely zúžili, ale neodstránili.
Zistenia naznačujú, že rozdiely v dĺžke života medzi pohlaviami sú hlboko zakorenené v evolučných procesoch – formované sexuálnym výberom a rodičovskou investíciou – a že aj genetické rozdiely v systéme určovania pohlavia môžu zohrávať úlohu.
Environmentálne faktory ovplyvňujú rozsah týchto rozdielov, no nedokážu ich odstrániť. Rozdiely medzi pohlaviami teda nie sú len produktom prostredia, ale aj súčasťou našej evolučnej histórie – a s najväčšou pravdepodobnosťou budú existovať aj v budúcnosti.
