Vo videu odpovieme na otázky:
- Odlišujú sa príznaky infarktu u mladého človeka a napríklad seniora?
- Má iné príznaky infarktu diabetik?
- Ateroskleróza – je tento proces „zanášania ciev“ počas života nevyhnutný?
- Má význam, ak pacient pozná hladinu svojho celkového cholesterolu?
- Akú hladinu LDL „zlého“ cholesterolu majú dosiahnuť tzv. rizikoví pacienti, ktorí sú po infarkte či mŕtvici?
- Kedy má pacient nárok na inovatívnu liečbu cholesterolu?
Ateroskleróza (kôrnatenie tepien) sa vyvíja už od detstva. Je to ukladanie aterogénnych látok (predovšetkým tukov, lipidov) do steny ciev. Nastane nepravidelné zhrubnutie steny tepny a zmení sa jej priesvit. Takéto zužovanie tepien prebieha aj 10–20 rokov a pacient o ňom nemusí vedieť.
K ateroskleróze dochádza najčastejšie u mužov starších ako 45–50 rokov. V tomto období mužov kôrnatenie tepien postihuje 3–4-krát častejšie ako ženy, ktoré sú v tom čase ešte stále chránené ženskými pohlavnými hormónmi. Aj preto majú muži zanesené tepny a mnohé srdcové príhody priemerne o 10 rokov skôr ako ženy.
Ateroskleróza sa však prejaví až na určitom stupni rozvoja ochorenia, keď sa zhorší prekrvovanie nejakej oblasti tela alebo orgánu zásobovaného zúženou tepnou.
„Aj človek s rizikovými faktormi môže mať vo vysokom veku tepny bez významnej aterosklerózy,“ hovorí kardiológ MUDr. Ľuboš Roháč z Nitry. Dôležité je však mať v norme predovšetkým hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu. „Znížením hladiny LDL-cholesterolu o 2–3 mmol/l možno znížiť riziko vážnych srdcovo-cievnych príhod až o polovicu,“ dodáva MUDr. Roháč.
Rozmeňme si to na drobné: LDL cholesterol, fajčenie, obezita, cukrovka a zvýšený krvný tlak sú hlavné faktory, ktoré rozhodujú o tom, či niekedy dostaneme, alebo nedostaneme cievnu mozgovú príhodu alebo infarkt myokardu. Nadváha a obezita patria medzi rizikové faktory, ale aj chudý človek môže mať zvýšenú hladinu LDL cholesterolu. Môžu za to aj gény.
Prospešných krokov, ktoré môžeme urobiť pre zníženie LDL cholesterolu, je viac. Určite základný, ktorý platí pre všetky metabolické ochorenia, je správne stravovanie, napríklad vo forme stredomorskej diéty. Ďalším dôležitým krokom je pohyb, teda dostatok telesnej aktivity a udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti. Ak tieto nefarmakologické opatrenia nie sú dostatočné na to, aby sa výška zlého cholesterolu dostala do správnych hodnôt, je potrebné, aby pacient v závislosti od jeho rizika srdcovo-cievnych ochorení užíval farmakologickú liečbu (liečba liekmi).
A tu sa dostávame k správnym hodnotám LDL cholesterolu a možnostiam liečby. Zjednodušene povedané, existujú dva typy pacientov, a preto nejestvuje jediná odporúčaná hladina pre LDL-cholesterol. Do tejto rovnice totiž vstupuje miera kardiovaskulárneho rizika.
Ak je človek vo vysokom a veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku, nielenže nestačí upraviť životosprávu (aj keď to je veľmi dôležitá súčasť liečby), v takomto prípade nepomôžu ani voľnopredajné lieky. Tu už totiž platia najprísnejšie pravidlá. Hladina LDL cholesterolu by u takéhoto pacienta mala dosahovať pod 1,4 mmol/l a zároveň je nevyhnutné jeho vstupnú hodnotu znížiť minimálne o 50 %. Napríklad, ak má pacient po infarkte myokardu alebo cievnej mozgovej príhode vstupnú hodnotu „zlého“ cholesterolu na úrovni 2,2 alebo 2,4 mmol/l, je potrebné liečbou znížiť túto hodnotu minimálne o polovicu. Podľa odborných odporúčaní je to teda polovičná hodnota vstupnej hodnoty, ale pre zjednodušenie je potrebné si zapamätať hranicu 1,4 mmol/l.
Čítajte aj Primárka Šoóšová: Je cholesterol len jeden? Existuje vôbec nulový cholesterol?
Liečba zvýšenej hladiny LDL cholesterolu je najmä u pacientov s kardiovaskulárnym rizikom doživotná. „Spolupráca pacienta a to, či užíva lieky na cholesterol, veľmi ovplyvňuje jeho prognózu,“ dodáva kardiológ. „Spolupracujúci pacient na vysokointenzívnej terapii si zníži riziko až o 40 %. Pacienti po infarkte alebo ischemickej mozgovej mŕtvici, alebo pacienti po PCI (zákrok, pri ktorom sa rozširujú koronárne cievy) či s voperovaným bajpasom si musia uvedomiť, že niektoré lieky budú musieť užívať doživotne ako prevenciu ďalšej srdcovo-cievnej príhody, ktorá už môže byť fatálna.“
Prečo cholesterol rozdeľujeme na dobrý a zlý
Dobrý nosič HDL
Hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity. U žien by jeho hladina mala byť viac ako 1,2 mmol/l a u mužov nad 1,0 mmol/l.
Zlý nosič LDL
Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l u inak zdravých ľudí a pod 1,4 mmo/l u pacientov po infarkte myokardu alebo po cievnej mozgovej príhode. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia.
