Aj jedlo môže bolieť: Aký je rozdiel medzi potravinovou alergiou, intoleranciou a precitlivenosťou?

Podľa Európskej akadémie pre alergiológiu a klinickú imunológiu na každého človeka s potravinovou alergiou pripadá ďalších šesť osôb, ktoré si to myslia, ale alergické nie sú. Ako teda rozpoznať, či ide o skutočný problém? Zvyčajne platí: ak máte ťažkosti určiť, ktorá konkrétna potravina u vás vyvoláva príznaky, pravdepodobne nemáte potravinovú alergiu. Alergia sa prejavuje konzistentne – zareagujete vždy, keď skonzumujete dostatočné množstvo určitej potraviny.

Podľa štatistík potravinovými alergiami alebo intoleranciami trpí asi jedno až tri percentá dospelých a štyri až šesť percent detí. S vekom sa zvyčajne znášanlivosť potravín zvyšuje.

Za viac než 90 percent všetkých potravinových alergií je zodpovedných len deväť potravín: arašidy, orechy, bielkovina kravského mlieka, slepačie vajcia, ryby, kôrovce, sója, pšenica, sezam. Niektoré alergie sa s vekom vytrácajú – najmä na vajce, kravské mlieko, pšenicu a sóju. Naopak, alergia na orechy, strukoviny alebo kôrovce (krevety, kraby, langusty, homáre) často pretrváva až do dospelosti.

Potravinové alergie si často zamieňame s intoleranciami alebo precitlivenosťou na niektoré potraviny. Aký je medzi nimi rozdiel?

Potravinová alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na určitú bielkovinu v potravinách. Často stačí len malé množstvo a môže nasledovať vážna reakcia. Väčšinou sa prejaví do niekoľkých minút. Príznaky sú pestré – od kožných prejavov ako opuchy a žihľavka až po tráviace problémy.

Najnebezpečnejšia je anafylaxia, zápalová reakcia, ktorá môže ohroziť život.

Čítajte viac Jesenné radovánky sa môžu skončiť v nemocnici. Čo robiť, ak sa vám do košíka priplietla jedovatá huba? Tieto mýty sú poriadne nebezpečné

Napríklad alergia na mlieko má veľmi podobné prejavy ako intolerancia – nevoľnosť, hnačku, vracanie, ale aj kožné prejavy ako napríklad opuchy a žihľavku. Alergia na rozdiel od intolerancie však vždy zahŕňa reakciu imunitného systému.

V súčasnosti neexistuje liek na potravinovú alergiu, imunoterapia alebo desenzibilizácia na potraviny môžu presvedčiť imunitný systém, že určitá potravina nepredstavuje hrozbu. Cieľom tejto liečby je ochrana pred anafylaxiou pri náhodnej konzumácii potraviny, na ktorú ste alergickí.

Pri potravinovej intolerancii nejde o imunitnú reakciu, ale o metabolickú poruchu. Telu chýbajú enzýmy potrebné na spracovanie určitej potraviny. Reakcie bývajú často oneskorené, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách alebo dňoch.

Klasickým príkladom je laktózová intolerancia spôsobená nedostatkom enzýmu laktázy. Mliečny cukor – laktóza – je preto pre niektorých ľudí nestráviteľný. Dochádza k jeho kvaseniu v hrubom čreve, z čoho vznikajú nepríjemné problémy ako nevoľnosť, plynatosť alebo hnačka.

Navyše intolerancia môže spôsobovať problémy aj mimo tráviaceho traktu – od zápalu cez zhoršenie vstrebávania živín, minerálov alebo vitamínov až po ovplyvnenie nervového systému. Histamín napríklad zvyšuje citlivosť nervových zakončení. Môže nabúrať rovnováhu medzi prospešnými a škodlivými baktériami v tráviacom trakte, spôsobí priepustnosť čriev – škodlivé látky a baktérie sa dostanú z tráviaceho traktu do okolitých tkanív a krvného obehu, a dráždi imunitný systém. Mikrobióm ovplyvňuje viac ako len naše trávenie – emócie, náladu či kognitívne funkcie.

K najčastejším intoleranciám patrí celiakia (autoimunitná reakcia na lepok), laktózová (neschopnosť tráviť mliečny cukor) alebo histamínová (problém s rozkladom histamínu) intolerancia, ale existuje aj intolerancia na fruktózu, oligosacharidy alebo cukrové alkoholy.

Precitlivenosť (pseudoalergia) – nejde ani o alergiu, ani o intoleranciu, ale o priamu reakciu na chemické látky v potravinách. Môžu ju vyvolať potraviny s vysokým obsahom histamínu (zrelé syry, červené víno, orientálne fermentované potraviny, rybie konzervy) alebo prídavné látky ako farbivá a konzervanty (glutamán či oxid siričitý). Po príčinách precitlivenosti sa ťažšie pátra a môže ostať celé roky skrytá. Medzi pseudoalergie môže patriť neceliakálna gluténová senzitivita, ktorá sa prejavuje príznakmi v tráviacom trakte aj mimo neho, ktoré vyvolá strava obsahujúca lepok.

Čítajte viac Postačí iba hŕstka denne a vaše telo sa vám poďakuje. Tieto malé semienka skrývajú prekvapivé benefity

Ak žijete s potravinovou alergiou alebo intoleranciou, možno máte pocit, že prídete o mnohé kulinárske pôžitky. Jedlo je súčasťou, a nie prekážkou nášho života. Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to, čo nemôžete jesť, skúste objaviť nové chute a možnosti. Bezlepková, bezlaktózová či iná špecializovaná kuchyňa môže byť začiatkom kulinárskeho dobrodružstva. Reštaurácie už ponúkajú špeciálne menu, v obchodoch nájdete alternatívne produkty a komunita ľudí s podobnými problémami vám môže poskytnúť cenné rady a podporu. S pomocou plánovania a kreativity si môžete naďalej užívať všetky chute, ktoré vám život ponúka – len trochu inak.

Máte podozrenie na potravinovú intoleranciu?

1. Navštívte imunológa alebo alergológa.
2. Ak sa intolerancia potvrdí, dodržujte diétu!
3. Výsledky nie sú jednoznačné? Vyskúšať môžete ešte genetické vyšetrenie alebo testovanie mikrobiómu. Rátajte s finančnými nákladmi.
4. Najužitočnejším diagnostickým nástrojom zostáva eliminačný test. Najprv maximálne na štyri týždne vylúčte potenciálne problematické potraviny a budete pozorovať, či dôjde k zlepšeniu príznakov. Následne budete tieto potraviny postupne opätovne zavádzať a sledovať, či sa prejavia príznaky.
5. Zápal v tele pomáhajú znižovať potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ako je losos, tuniak a kvalitný repkový olej.
6. Mali by ste sa vyhýbať potravinám, ako je rafinovaný cukor, alkohol, mliečne výrobky a kofeín.
7. Keď identifikujete problematické potraviny a upravíte si stravu, budete sa cítiť lepšie.